V minulom čísle sme vás informovali o pripravovanej čitateľskej súťaži, ktorá sa bude venovať našej dychovke. Dychová hudba Železiarne Podbrezová tento rok oslávi neuveriteľných 180 rokov a patrí medzi najstaršie nielen na Slovensku, ale pravdepodobne aj v strednej Európe. V nasledujúcich číslach sa vám budeme snažiť priblížiť život nášho hudobného telesa a budete si môcť zasúťažiť o zaujímavé ceny. Musíte pozorne čítať a správne odpovedať na súťažné otázky. Správne odpovede posielajte do redakcie Podbrezovan do desiatich dní od vydania. Nezabudnite uviesť kontakt. Žrebovať budeme v každom čísle.
Hrončiansky komplex bol v prvej polovici 19.storočia najväčšou a technicky najdokonalejšou manufaktúrou Uhorska (posledným článkom bola výstavba závodu na výrobu železničných koľajníc, ktorá sa začala v roku 1840 v Podbrezovej). Za niekoľko desaťročí v Hronci narástol aj počet obyvateľov, ktorí prichádzali nielen z rôznych kútov Slovenska, ale aj z Čiech, Moravy, Holíča, Nemecka, či Rakúska. Väčší počet obyvateľov si žiadal zmenu v kultúrnom a sociálnom živote. Tá nastala príchodom farára Tomáša Hromadu, ktorý prišiel v apríli 1834. Ako jeden z prvých organizátorov osvety na Slovensku, žijúci medzi robotníkmi, založil nedeľnú školu, ľudovú knižnicu, spolok miernosti, venoval sa výchove rómskych detí, bol zakladateľom robotníckeho divadla a dychovej hudby. Prvé dychové nástroje kúpil hneď po svojom príchode, no slúžili len na sólovú hru, za sprievodu organu, pri slávnostných omšiach. Na založenie dychovej hudby to však nestačilo. Tomáš Hromada preto zorganizoval v roku 1838 zbierku a spolu s učiteľmi kúpili nástroje pre trinásťčlennú dychovú kapelu. Z Histórie Dómus A.D. (1788 – 1938) vieme, že v tom istom roku, ako boli kúpené nástroje, bolo niekoľko nástrojov aj darovaných a vznikla dychová hudba. Dychovka popri cirkevných slávnostiach nechýbala pri významných udalostiach, štátnych i železiarskych oslavách a sprevádzala aj robotnícke divadlo.
Otázka: Kto založil dychovú hudbu a koľko členov mala?
Z archívnych podkladov spracovala P. Motyčková
