Naša pravidelná prispievateľka Ivana Peťková nás opäť potešila pozdravom z krásnej slovenskej prírody. Tentokrát si aj s partiou vybrali miesta, ktoré sú neďaleko nás. Svoje zážitky opísala v nasledujúcom príspevku.
Našu túru sme začali vystúpením z vláčika v stanici Zbojská. Smerovník nás hneď informoval, ako máme ísť na sedlo Burda. Cestou cez les sa nám kráčalo dobre, stúpanie nebolo také náročné. Až ku koncu bolo trošku strmšie, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Čo sme si všimli, bolo nové značenie pre Huculskú magistrálu. Túto trasu po Muránskej planine môžete teda absolvovať aj na koníkovi.
Na chate Burda bolo otvorené, čo nás potešilo. Pekné prostredie, milá obsluha a na výber kapustnica alebo guláš nás „donútili“ si trošku posedieť.
O niečo nižšie sme sa pustili po žltej turistickej značke cez les, ktorý nás zaviedol na lúku a nasledovala cesta dole k horárni Stožka. Odtiaľ smerovník ukázal ku Skalnej bráne ešte 45 minút, stále stúpame, až sme sa dostali ku skale, ktorá nás upútala výhľadom a najmä otvorom – bránou.
Potom sme sa vrátili na cestu a po modrej až do Závadky nad Hronom. Po asfaltovej ceste, ktorá sa nám zdala nekonečná, sme nakoniec dorazili do dediny.
Počasie bolo z rána pekné a slnečné, neskôr začali trošku pribúdať oblaky. Prešli sme 24 kilometrov, čo sme aj v nohách cítili. Muránska planina nás ešte nabáda absolvovať aj nejaké iné trasy, na ktoré sa chystáme nabudúce. Ponúka totiž veľa možností prebádať miesta, ktoré nepoznáme.
Naša pravidelná prispievateľka Ivana Peťková nás opäť potešila pozdravom z krásnej slovenskej prírody. Tentokrát si aj s partiou vybrali miesta, ktoré sú neďaleko nás. Svoje zážitky opísala v nasledujúcom príspevku.
Našu túru sme začali vystúpením z vláčika v stanici Zbojská. Smerovník nás hneď informoval, ako máme ísť na sedlo Burda. Cestou cez les sa nám kráčalo dobre, stúpanie nebolo také náročné. Až ku koncu bolo trošku strmšie, ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Čo sme si všimli, bolo nové značenie pre Huculskú magistrálu. Túto trasu po Muránskej planine môžete teda absolvovať aj na koníkovi.
Na chate Burda bolo otvorené, čo nás potešilo. Pekné prostredie, milá obsluha a na výber kapustnica alebo guláš nás „donútili“ si trošku posedieť.
O niečo nižšie sme sa pustili po žltej turistickej značke cez les, ktorý nás zaviedol na lúku a nasledovala cesta dole k horárni Stožka. Odtiaľ smerovník ukázal ku Skalnej bráne ešte 45 minút, stále stúpame, až sme sa dostali ku skale, ktorá nás upútala výhľadom a najmä otvorom – bránou.
Potom sme sa vrátili na cestu a po modrej až do Závadky nad Hronom. Po asfaltovej ceste, ktorá sa nám zdala nekonečná, sme nakoniec dorazili do dediny.
Počasie bolo z rána pekné a slnečné, neskôr začali trošku pribúdať oblaky. Prešli sme 24 kilometrov, čo sme aj v nohách cítili. Muránska planina nás ešte nabáda absolvovať aj nejaké iné trasy, na ktoré sa chystáme nabudúce. Ponúka totiž veľa možností prebádať miesta, ktoré nepoznáme.
