V auguste sme si pripomenuli sto rokov od začiatku pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku. V samotnom Československu sa začalo ešte o tri roky skôr a spolu s Veľkou Britániou sme boli priekopníkmi v tejto oblasti. Významné jubileum si pripomína aj náš podnikový rozhlas. Prvé vysielanie totiž zaznelo pred 75 rokmi a pretrváva až doteraz.
Písal sa rok 1951 a vo vtedajších Švermových železiarňach prebiehali významné a zásadné modernizačné kroky, ako prestavba oceliarne a výstavba novej siemens-martinskej pece, od čoho sa očakávalo posilnenie hutníckej výroby. V tomto roku sa uskutočnilo aj prvé podnikové rozhlasové vysielanie, ktorého cieľom bolo najmä prevádzkové spravodajstvo a poskytovanie informácií zamestnancom. Od vzniku a na ďalších tridsať rokov mal technologickú stránku vysielania na starosti Oldřich Slabák. Vysielanie zastrešoval drôtový okruh prepojený reproduktormi priamo v halách, kanceláriách a postupne po celom areáli fabriky. Nahrávanie prebiehalo tak, že redaktorka sedela v jednej miestnosti a technik v druhej. Prvou redaktorkou podnikového rozhlasu bola Božena Kurianová. Svojím charizmatickým hlasom sa prihovárala zamestnancom každý deň o pol deviatej a o štrnástej hodine. Za mikrofónom sa odvtedy vystriedalo niekoľko redaktorov, ktorých hlas poznali zamestnanci po celej fabrike a tešili sa na ich relácie. Postupom času boli v oddelení dvaja pracovníci, navzájom sa nahrávali a striedali sa pri mikrofóne. V novodobej histórii to boli Valter Mitterpach a Silvia Tomčíková. Rozhlasové štúdio fungovalo s rôznymi inováciami až do roku 2000 v priestoroch, kde dnes sídli ŽP Rehabilitácia. Na prelome tisícročí došlo k podstatnej zmene v systéme fungovania podnikového rozhlasu. Pôvodné zariadenie nahradilo moderné rozhlasové štúdio a Silvia Tomčíková sa tešila z nových možností, ktoré jej v porovnaní s minulosťou podstatne uľahčili prácu s prípravou každodenných relácií a už bola v nahrávaní sebestačná.
Nedávna história
Po nej prevzal pomyselné žezlo Marian Jančovič, v súčasnosti vedúci odboru propagácie. „Prvé týždne boli najmä o spoznávaní spoločnosti. Okrem širokého záberu tém, týkajúcich sa života fabriky a jej dcér, som sa musel zoznámiť aj so spôsobom nahrávania a aj vysielania samotných rozhlasových relácií. Témy kopírovali najmä život fabriky, od mesačných rozborov plnenia výrobných plánov, štatistík porušovania pracovnej disciplíny, obsahov rôznych aktívov, pravidelných rozborov OBP, hutníckych aktualít, cez šport až po zdravotné okienko. Fascinoval ma naozaj široký záber informácií, ktoré boli prostredníctvom každodenných rozhlasových relácií prezentované zamestnancom,“ spomína M. Jančovič.
Ako doplnil, občas bol k mikrofónu prizývaný aj odborný garant témy, čo prinášalo punc profesionality. „Hoci v tom čase pracovala v rozhlasovom štúdiu moja predchodkyňa sama, často v odbore spomínali na časy, keď sa na nahrávaní i samotnom vysielaní spolupodieľalo niekoľko pracovníkov. Spájanie slova riešil niekoľkokanálový mixpult prepojený s prehrávačom CD, magnetofónových kaziet, gramoplatní i klasického rádia. K nahrávaniu samotných relácií sa síce používalo digitálne zariadenie, no s fyzickými MD nosičmi. Tie sa často opotrebúvali a mnohé z nich vykazovali poruchovosť, čo bolo nepríjemné, najmä ak už malo dôjsť k spusteniu relácie, ktorú zariadenie jednoducho nedokázalo načítať. Hudobný fond tvoril mix rôznych nosičov – od skríň plných gramoplatní, cez originálne cédečka až po MC kazety rôzneho hudobného žánru,“ dopĺňa dlhoročný hlas podnikového rozhlasu a pokračuje: „Už v prvopočiatkoch som videl priestor pre plnú digitalizáciu nahrávania, čo je dnes už úplná samozrejmosť. No trvalo ešte nejaký čas, kým sa tento proces zavŕšil. Dnes sú relácie kompletizované na licencovaných programoch poskytujúcich editovanie zvukových stôp. Aj samotné vysielanie už nie je z pevných nosičov, ale priamo z exportovaného zvukového formátu spusteného cez prehrávač médií. Hoci sa aj v súčasnosti stane, že program zamrzne v nesprávny moment, predsa len je viacero spôsobov, ako samotné vysielanie zabezpečiť. Pôvodné zariadenia sú síce ešte stále aktívne pripojené k pultu, slúžia však už len na prípadné prehratie zvukových nahrávok z minulosti, pre ktoré boli použité MD nosiče.“
Súčasnosť
V súčasnosti si môžu zamestnanci vypočuť vysielanie podnikového rozhlasu každý deň dvakrát. Najskôr ráno 8.30 a následne aj v repríze o 14. hodine. Okrem informácií z diania vo fabrike nechýbajú ani ďalšie informácie, oznamy, zaujímavosti, športové spravodajstvo či piesne na želanie.
Podnikový rozhlas prešiel za 75 rokov rôznymi obdobiami. Menili sa technológie, ľudia aj spôsob vysielania, no jeho základné poslanie zostalo rovnaké – prinášať zamestnancom informácie o dianí v spoločnosti a byť súčasťou každodenného života fabriky. Počas troch štvrtín storočia sa pri jeho mikrofóne vystriedalo viacero hlasov a odvysielali sa tisíce relácií. Aj dnes, 75 rokov od prvého vysielania, zostáva podnikový rozhlas živou súčasťou Železiarní Podbrezová. A hoci sa technológie neustále menia, jedna vec zostáva rovnaká – jeho zvuk sa z areálu fabriky ozýva dodnes.
