Michaela Vavrová z Golfového klubu Tále dosiahla nedávno veľký úspech, keď sa stala víťazkou prestížneho domáceho turnaja Ladies Slovak Golf Open 2026. V konkurencii viac ako stovky športovkýň z približne tridsiatich krajín ukázala nielen vynikajúcu výkonnosť, ale aj pevné nervy. Vďaka tomu vybojovala pre našu krajinu historické prvenstvo v druhej najprestížnejšej ženskej golfovej súťaži v Európe.
O úspechu talentovanej golfistky sme písali v jednom z predošlých vydaní novín Podbrezovan. V tom aktuálnom vám prinášame jej bezprostredné reakcie, o ktoré sa podelila s ostatnými čitateľmi nášho dvojtýždenníka.
V prvom rade dodatočne gratulujeme k veľkému víťazstvu. Aké boli vaše prvé dojmy po poslednom mimoriadne napínavom finále celého turnaja?
– Ďakujem za gratuláciu. V prvom rade som si ani neuvedomovala, čo sa mi podarilo. Bola som rada, že je to už za mnou, pretože vo finále sme sa posledné dve jamky so súperkou doťahovali. Zároveň ma však prepadol neuveriteľný nával pozitívnych emócií. Veľmi som sa tešila a vydýchla som si. Napätie počas finále však nebolo až také veľké. Akoby som tušila, ako dopadne play-off. Sústredila som sa na každý odpal, ranu za ranou. Radosť bola veľká, ale na prekvapenie som nebola v takom šoku. Dosiahla som však niečo, čo som si veľmi priala. O to krajšie je, že sa mi podarilo uspieť doma na Táľoch. Atmosféra bola fantastická, povzbudzovali ma najbližší i priatelia. Pred reštauráciou postávali ľudia a fandili. Bolo to niečo úžasné. Keď som vyhrala, vypukla obrovská radosť, všetci ma objímali, polievali vodou a takto krásne sme oslávili víťazstvo. Mám z toho veľký zážitok.
Od víťazstva prešiel nejaký čas. Už vám došlo, čo sa vám podarilo?
– Stále je to krásny pocit. Na druhej strane, teraz vnímam samu seba trochu inak. Po úspechu sa nechcem v žiadnom prípade zaseknúť. Momentálne som pripravená ísť naspäť do práce, pretože ma čakajú ďalšie turnaje. V hodnotení podujatia Ladies Tour chcem skončiť do siedmeho miesta, preto musím zamakať, aby sa mi to podarilo. Vďaka tomu by som mala zabezpečenú účasť v budúcej sezóne Ladies European Tour.
Vy ste však neboli ďaleko od premiéroveho víťazstva už na inom turnaji zo spomínanej série. Podarilo sa vám to až doma…
– Presne tak. Nedávno som mala vynikajúco rozohraný turnaj v Írsku, kde som po dvoch dňoch viedla, ale posledný deň mi nevyšiel. No všetko je tak, ako má byť. Som šťastná, že si víťazstvo na mňa počkalo doma. Aj v Írsku som mala priateľov, ktorí mi fandili, ale nebolo to také veľkolepé ako na Táľoch.
Aké pocity ste mali krátko pred domácim turnajom?
– Bola som dlhšie nastavená na víťazstvo, ale asi týždeň pred začiatkom som začala o sebe pochybovať. Bola som na seba tvrdá a pýtala sa, či nebolo na škodu odohrať toľko turnajov počas sezóny, ktoré mi zobrali veľa energie. Mala som množstvo negatívnych myšlienok a nezodpovedaných otázok. Uvedomovala som si totiž, že turnaj na Táľoch je pre mňa vrcholom celej sezóny, preto otázky v hlave pribúdali. No jeden večer som sa v myšlienkach „prepla“ a nastavila sa inak – na víťazstvo.
A čo samotný turnaj?
– Po prvom kole som si myslela a aj som to povedala trénerovi, že môj výkon bude stačiť maximálne na prvú desiatku. A on ma prekvapil vyhlásením, že som priebežne na prvom mieste. Úprimne, vôbec som to nečakala, o to väčšiu radosť som mala.
Druhý deň som dobre rozohrala, no prišlo zaseknutie. Tréner ma povzbudzoval, aby som bojovala, že situáciu viem zachrániť. Podarilo sa a bola som líderkou aj po druhom kole. Pred tretím záverečným som si povedala, že nech to dopadne akokoľvek, nemám si čo vyčítať, pretože som pre úspech urobila maximum. Emócie sa striedali ako na bežiacom páse. Veľmi mi pomohol práve tréner, ktorý ma dirigoval a tie emócie sa snažil regulovať. Bol mi obrovskou oporou. Ku koncu som nevedela, aké je skóre, ale opýtala som sa ho, či môžem vyhrať. Dozvedela som sa, že áno, ale zostala som nachvíľku v strese. Tlak je zaujímavý v tom, že vám vie mimoriadne pomôcť, ale aj veľmi ublížiť. A vy neviete, ktorým smerom sa vyberie. Potom akoby som čarovným prútikom „zabudla,“ o čo ide. Povedala som si, že budem hrať svoj golf a sústredila sa na každú jamku. Vo finálovom rozstrele začala súperka chybovať, čo mi veľmi pomohlo. Tam sa to zlomilo a napokon som sa tešila z celkového prvenstva, hoci finále bolo mimoriadne náročné po všetkých stránkach.
Čo vám dodá toto víťazstvo do ďalšej kariéry?
– Určite najmä športové sebavedomie. Viem, že som schopná vyhrať a ustáť veľký tlak. Potvrdilo sa, že víťazstvo je dôvod, prečo robíme tento šport. Je super niečo také zažiť. Golfové podujatia nevyhrávate často, skôr veľmi sporadicky. Pretože aj druhé miesto je prehra. Vyskúšala som si finále a vyhrala som ho, takže teraz bude môj povestný „drajv“ ešte o niečo iný. A keď som hovorila o tom, že som tlak zvládla, viem, že to tak nebude vždy. Možno mi najbližší turnaj nevyjde, no golf je veľmi rýchlo zvrátiteľný šport. No víťazstvo mi dodalo istotu, že som na správnej ceste, viac dôverujem svojím rozhodnutiam a v konečnom dôsledku som dosiahla taký vnútorný pokoj.
Hájite farby Golfového klubu Tále. Veľkú radosť ste tak neurobili len sebe a najbližším, ale aj všetkým jeho členom. Ako vnímate podporu ľudí z táľovskej rodiny?
– Určite vo veľkej miere. Tále mám veľmi rada, rovnako tak ľudí, ktorí sú okolo mňa a ktorí tam pracujú. Dávajú mi pocit domova a berú ma ako svoju, keďže nepochádzam z tohto regiónu. Tále si ma „adoptovali,“ prišla som sem asi ako 16-ročná a všetci ma prijali. Keď som vyhrala spomínaný turnaj, bolo krásne vidieť členov klubu a ich radosť. Blahoželali mi a všetci sme sa tešili. Podstatné je, že necítim len športovú podporu, ale najmä ľudskú, a to v obrovskej miere. A keď sa aj niečo nepodarí, prichádzajú mi správy typu: „Nevadí, Miška, aj tak si naša hviezda.“ Keď prišla ekonómka Mirka s trofejou pre víťazku tohtoročného Ladies Slovak Golf Open 2026 smiala sa, že ju nikomu inému nedajú, len mne. Dokonca nakúpili konfety, akoby to celé bolo naplánované. A mne sa turnaj naozaj podarilo vyhrať. Celé je to čarovné a som šťastná, že som im víťazstvom mohla vrátiť všetko, čo pre mňa robia. A prvenstvo na turnaji nie je len moje, ale patrí celému Golfovému klubu Tále.
