Aj počas tohtoročných letných prázdnin si viaceré deti našich zamestnancov užili množstvo zážitkov v obľúbených táboroch. Nechýbal medzi nimi ani tradičný tábor v Repišti, ktorý patrí už dlhé roky k tým najobľúbenejším. Počas jednotlivých turnusov si v Horskej chate U daniela mladší i starší účastníci vychutnali nezabudnuteľné chvíle plné zábavy, dobrodružstva a nových zážitkov v nádhernom prostredí Štiavnických vrchov.
Počas druhého turnusu sme do Repišťa zavítali aj my, aby sme sa pozreli, ako si deti užívajú záver prázdnin. Keď sme dorazili, práve mali chvíľu oddychu. Množstvo hier a pohybových aktivít ich totiž poriadne unavilo. Potvrdil to aj Ladislav Moško z CK Agentúra O.K., ktorý tábory organizuje už dlhé roky. Za ten čas sa ich zúčastnili celé generácie detí a niektoré z nich dnes do tábora prihlasujú už aj svoje vlastné ratolesti.
„V tomto roku sme pre účastníkov pripravili nový špeciálny program, ktorý bol zameraný na základné ľudské hodnoty, ako sú priateľstvo, láska, spolupatričnosť, slušné správanie, odvaha či múdrosť. Deti plnili rôzne úlohy a dostávali za ne odmeny,“ povedal nám pri šálke kávy v útrobách chaty. Okrem širokého spektra hier si deti užili aj mimoriadne bohatý sprievodný program. Kúpali sa v Sklených Tepliciach, vyrážali do prírody, opekali, športovali a nechýbali ani obľúbené diskotéky či penová párty. „Na večernom sneme sme zbilancovali celý deň. Aktivít bolo skutočne veľa, deti sa rozhodne nenudili a chvíle medzi kamarátmi si dosýta užili,“ priblížil hlavný vedúci tábora. 
Pribudli nové hry
Podľa Ladislava Moška neboli hry v jednotlivých turnusoch zamerané iba na zábavu. Ich cieľom bolo zároveň deťom nenásilnou formou priblížiť základné ľudské hodnoty, slušné správanie, ale aj ekologické témy a ochranu životného prostredia.
„Deťom sme pripomenuli, že našu planétu musia chrániť. Dôležité je šetriť vodu, upratať okolo seba, ale aj vedieť orientovať sa v prírode. V treťom turnuse sa zoznamovali so základnými elementmi Zeme – ohňom, vodou, vetrom, svetlom a hviezdami. Celkovo pribudlo dvadsať nových hier, pri ktorých museli zapojiť fantáziu, ale aj odvahu,“ prezradil. Deti sa zároveň učili počúvať jeden druhého, pomáhať kamarátom a spolupracovať. Práve prostredníctvom príbehových hier sa tak mohli dozvedieť viac o hodnotách, ktoré sú podľa Moška v dnešnej dobe mimoriadne dôležité.
Mobil nebol na prvom mieste
Jednou z tém, ktorých sa hlavný vedúci dotkol, bolo aj používanie mobilných telefónov. Tie nemali deti v tábore úplne zakázané, používať ich však mohli iba večer, keď kontaktovali svojich rodičov. „Prvé dni sú vždy ťažšie. Deti pravidelne hovoria, že bez mobilu to nevydržia. Ale ono je to o tom, že ak majú čo robiť, zbierajú zážitky a majú vyplnený voľný čas s kamarátmi, mobily idú bokom. A tak to funguje aj doma,“ vysvetľuje. Podľa Moška by rodičia nemali používať mobil či tablet iba ako prostriedok na to, aby mali od deti pokoj. „U nás je to naopak. Na prvom mieste sú povinnosti a až potom čas na zábavu a večer mobil,“ dodáva.
Bohatý program
Program v táboroch je každý rok iný. Ladislav Moško si dáva záležať na tom, aby deti vždy čakalo niečo nové. „Tento rok som riešil zdravotné problémy. Všetci hovoria o umelej inteligencii, tak som si ňou skúsil pomôcť aj ja. Zostal som však veľmi sklamaný, pretože moja predstava bola úplne iná. Celé som to odložil a program som si napokon premyslel sám,“ hovorí s úsmevom.
Následne, podľa vlastných slov, postupne rozpracoval nápady, napísal ich a upravil podľa veku detí, ktoré sa jednotlivých turnusov zúčastňovali.
„Na každom turnuse boli nové hry. Deti sa tak mohli tešiť vždy na niečo iné. Každý rok sa snažím, aby si z tábora odniesli nielen pekné zážitky, ale aj niečo, čo im zostane do života,“ dodal Ladislav Moško.
Chrám času
Veľký brat, ako dlhoročného organizátora táborov deti familiárne prezývajú, nám prezradil, že medzi obľúbené hry patril aj Chrám času. Cieľom bolo objavovať hodnoty, ktoré by mali byť pre každého z nás samozrejmosťou.
„Deti počas hry neplnili konkrétne úlohy. Prechádzali jednotlivými komnatami, ktoré ukrývali niečo, čo by malo byť pre nás prirodzené. V prvej komnate ich čakal strážca. Keď deti otvorili dvere, nastalo ticho. Všetci čakali, čo sa bude diať. Až po niekoľkých minútach jednému z nich napadlo pozdraviť. Vtedy sa strážca prebral a dal im za odmenu kryštál. Z komnaty ich však nepustil,“ opísal hru L. Moško.
Deti po chvíli pochopili, čo od nich strážca očakáva. „Poďakovali mu a na rozlúčku ho pozdravili. Až vtedy sa otvorili aj dvere. Odvtedy nás deti pravidelne zdravili, slušne poďakovali a pri odchode sa rozlúčili,“ dodal s úsmevom.
 |
Sofia Bachratá, 13 rokov: „V Repišti som už asi siedmykrát. Tento rok je znovu úžasný. Sú tu skvelé deti, ale aj animátori a máme množstvo aktivít. Najviac sa mi páčia športové hry, ale aj pobyt v prírode. Pozitívne je aj to, že sa učíme byť slušnými a dobrými ľuďmi.“ |
 |
Adam Mišun, 14 rokov: „V Repišti som prvýkrát. O tábore mi povedal kamarát a mal pravdu, pretože je tu skutočne super. Páčia sa mi hry, ale aj to, že sa učíme slušne správať. Mnohých účastníkov už poznám, čiže ak by bola možnosť, v budúcnosti by som šiel znovu.“ |
 |
Andrej Kohár, 16 rokov: „V Repišti som celkovo tretíkrát. Máme veľmi veľa zážitkov, preto sa mi tu každý rok tak páči. Učíme sa aj slušnému správaniu. Hry sú skvelé a zaujímavé. Čo sa týka mobilov, nemal som problém. Menšie deti boli zo začiatku v pomykove, ale je fajn, že čas na telefónoch je obmedzený. Učíme sa tak viac komunikovať zoči-voči.“
|
 |
Andrej Zeman, 11 rokov: „V tomto tábore som už bol a aj tento rok je tu perfektne. Páčia sa mi hry, učia nás slušnému správaniu, upratať si po sebe veci a chrániť prírodu. Boli sme sa kúpať, čo sa mi veľmi páčilo. Ak sa podarí, určite prídem aj o rok.“ |
 |
Michaela Bachratá, 15 rokov: „Som tu asi piaty alebo šiestykrát. Tento rok je opäť super, mám množstvo zážitkov, našla som si nových kamarátov a veľmi ma to tu baví. Každý deň zažívame kopec srandy. Vyzdvihla by som, že sa učíme aj hodnotám a slušnému správaniu. Osobne vnímam pokroky u menších detí, že sú poslušnejšie a počas tábora sa správajú veľmi dobre. Čo sa týka mobilu, zo začiatku to bol pre mňa veľký nezvyk, že ho nemám po ruke. Ale neskôr som si zvykla a teraz to vnímam tak, že je to aj lepšie, lebo nie sme stále online. Máme však zážitky a učíme sa medzi sebou viac komunikovať.“ |
