Už takmer šesť mesiacov pokračuje na hrade Ľupča rozsiahla obnova druhého nadzemného podlažia jeho stredovekej časti. Ide o náročný proces, pri ktorom sa stavebné práce prelínajú s reštaurátorským výskumom a postupným odhaľovaním historických vrstiev objektu. Každý nový nález pritom môže ovplyvniť ďalší postup obnovy.
Prípravné práce sa začali 25. marca plošným odkryvom mladších omietkových vrstiev v jednotlivých miestnostiach. Napriek výrazným stavebným zásahom z polovice 20. storočia sa podarilo odhaliť viaceré pamiatkovo hodnotné fragmenty. Ich dokumentácia, ochrana a odborné reštaurovanie patria medzi hlavné úlohy súčasnej obnovy. Odkryté nálezy aj navrhovaný postup prác sú pravidelne vyhodnocované na kontrolných dňoch za účasti zástupcov vlastníka hradu – Železiarní Podbrezová a.s., reštaurátorov, metodikov Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici a ďalších prizývaných odborníkov.
Čo ukrývali stropy
Jednou z časovo aj fyzicky najnáročnejších etáp bolo postupné odstraňovanie historických zásypov zo stropných konštrukcií a demontáž mladších vrstiev podbitia. Práve tieto práce priniesli aj zaujímavé nálezy. V stavebných vrstvách sa objavili napríklad drobné kožené topánočky patriace deťom z Gizelinho robotníckeho sirotinca, ktorý na hrade pôsobil na sklonku existencie Uhorska.
Odstránenie zásypov však nebolo významné iba z hľadiska archeologických a historických nálezov. Umožnilo detailne preskúmať stav historických stropných konštrukcií a rozhodnúť, ktoré časti je potrebné zachovať, spevniť alebo nahradiť.
Náročnou etapou bol aj presun a uloženie nových drevených prvkov. Do pripravených káps sa podarilo osadiť približne dve desiatky mohutných trámov. Najväčší z nich meral 11,5 metra a vážil približne 450 kilogramov. Manipulácia s nimi si vyžadovala presnú koordináciu mechanizmov a skúsených remeselníkov, ale zároveň rešpektovanie historických princípov konštrukcie.
Návrat renesančnej dispozície
Významnou zmenou prejde aj samotná dispozícia interiéru. Odstránením mladších deliacich priečok, ktoré vznikali postupne od prvej polovice 19. storočia, sa opäť spojili tri menšie miestnosti do rozsiahleho reprezentatívneho priestoru. Cieľom je prinavrátiť mu charakter renesančnej Veľkej siene, ktorá bude po obnove slúžiť na prezentáciu života, stolovania a dobovej kultúry.
Súčasťou obnovy sú aj technické riešenia, ktoré umožňujú zvládnuť náročnú logistiku stavby. Na presun materiálu a odstraňovanie sute z vyšších podlaží bol zriadený mechanický výťah, ktorý výrazne uľahčil manipuláciu a prispel k plynulosti stavebných a reštaurátorských prác.
Objavy, ktoré menia pohľad na interiér
Postupné odkrývanie historických vrstiev prináša aj drobnejšie, no veľmi cenné architektonické nálezy. V zamurovanom okennom výklenku bola objavená sedília s pôvodnou drevenou sedacou časťou, fragment maľovaného čierneho soklového pásu a časti historickej podlahy z pálených tehál. Takéto nálezy pomáhajú rekonštruovať podobu interiéru v jednotlivých obdobiach a zároveň ukazujú, ako sa priestory hradu v priebehu stáročí menili podľa aktuálnych potrieb jeho obyvateľov.
Pozornosti reštaurátorov neunikol ani priestor historického prevétu – hradnej toalety. Hoci jeho vysunutá časť sa nezachovala, otvor a okolité murivo dodnes dokladajú jeho pôvodnú funkciu. Pri obnove je preto dôležité zachovať autentické časti a zároveň návštevníkom priblížiť spôsob fungovania stredovekej hygieny.
Odhaľujeme pôvodnú výzdobu
Jedným z najvýznamnejších aspektov súčasnej obnovy je reštaurovanie nástenných malieb v interiéri donjonu. Reštaurátorský tím pod odborným vedením akademického maliara Rudolfa Boroša postupne odkrýva a zachraňuje pôvodnú maliarsku výzdobu, ktorá bola po desaťročia prekrytá mladšími vrstvami.
Reštaurovanie pritom neznamená iba obnovenie vzhľadu malieb. Každý zásah je založený na prieskume, dokumentácii a vyhodnocovaní jednotlivých historických vrstiev. Práve vďaka tomu sa postupne odhaľuje rozsah a kvalita pôvodnej výzdoby a zároveň získavame nové poznatky o historickej podobe hradu.
Obnova sa pritom neobmedzuje iba na interiér. Po odstránení nevhodného cementového špricu z časti fasády donjonu na úrovni prvého nadzemného podlažia bolo v priestore schodiska odkryté pôvodné kvádrovanie. Cementový špric aplikovaný v polovici 20. storočia bol z hľadiska pamiatkovej obnovy nevhodný. Svojou tvrdosťou a nepriedušnosťou negatívne vplýval na historické murivo. Odkryté kvádrovanie predstavuje cenný doklad pôvodného architektonického a výtvarného riešenia fasády.
Takmer šesť mesiacov obnovy tak prinieslo nielen množstvo náročných stavebných prác, ale aj nové poznatky o minulosti hradu Ľupča. Ich spoločným cieľom je zachovať čo najväčšiu mieru historickej autenticity a zároveň pripraviť priestory na dôstojnú prezentáciu verejnosti. Hrad sa tak postupne zbavuje neskorších nevhodných zásahov a pod vrstvami stáročí sa opäť ukazuje jeho pôvodná podoba.
