Od júna tohto roku je novou dirigentkou Dychovej hudby Železiarne Podbrezová Natália Perďochová. Oficiálne sa ňou stala na prvom spoločnom koncerte na Festivale dychových hudieb vo Valaskej.
Talentovanú dirigentku sme oslovili na rozhovor pre náš dvojtýždenník.
Ste novou dirigentkou Dychovej hudby Železiarne Podbrezová. Aká bola vaša cesta na čelo najstaršej dychovej hudby na Slovensku?
– Dychovú hudbu Železiarní Podbrezová mi predstavil predchádzajúci dirigent Jakub Laco. Popri štúdiu dirigovania ma rok vyučoval kompozíciu a nechal ma nazrieť do partitúr. Neskôr ma pozval vystúpiť ako speváčku s podbrezovskou dychovkou na festivale v Piešťanoch. Bol to pre mňa jedinečný zážitok, ale vtedy sa naše cesty s dychovkou ešte nepretli. Tento rok, tesne po koncerte s akademickým orchestrom Akadémie umení Banská Bystrica, ma opäť pozval na festival do Valaskej, no už ako dirigentku, keďže v tom čase nemohol byť prítomný. Po niekoľkých skúškach sa rozhodol „predať mi“ dirigentskú taktovku, a tak sme naším prvým koncertom sme zahájili spoločnú cestu s Dychovou hudbou Železiarne Podbrezová.
S akými očakávaniami ste túto funkciu prijali?
– Určite očakávam, že sa pri tomto telese naučím mnoho praktických zručností, či už po dirigentskej, umeleckej, ale aj po ľudskej stránke. Doposiaľ som spolupracovala najmä so študentskými kolektívmi a zväčša so zborovými telesami, takže dirigovať dychovú hudbu bude pre mňa určitou výzvou. Zároveň sa veľmi teším, že sa hlbšie ponorím do tohto žánru a spoznám výborných hráčov, ktorí tejto hudbe venujú veľkú časť svojho života. Myslím si, že to bude pre nás všetkých zaujímavá spolupráca.
Čo vás ešte motivovalo prijať ponuku viesť našu dychovú hudbu?
– Pre mňa ako dirigentku je dôležité nájsť si priestor, kde budem môcť uplatniť svoje umelecké cítenie, poznatky zo štúdia, ako aj kreativitu a rozširovanie svojho hudobného záberu. Preto získať pozíciu dirigentky pri takto hodnotnom dlhoročnom telese je veľkým míľnikom v mojej začínajúcej sa kariére a veľmi sa tomu teším.
Aký repertoár je vám najbližší a čo by ste chceli priniesť publiku?
– Najbližšie sú mi folklórne skladby, ale aj šansóny a melódie evergreenov, ktoré podbrezovské zoskupenie v repertoári má. Publiku chceme určite dopriať známe melódie česko-slovenských i zahraničných tvorcov, ale aj tradičné skladby pre dychovú hudbu tak, ako ich poznajú.
Na čo sa môžu členovia orchestra pod vašim vedením tešiť?
– Na túto otázku by určite vedeli odpovedať lepšie samotní členovia. Zatiaľ sme spolupracovali naozaj krátko, ešte mi nestihli povedať, či je niečo vyslovene iné. Nič špeciálne na nich nechystám.
Na záver všeobecne – ako ste sa dostali k hudbe a čo vás priviedlo k dirigovaniu?
– Hudba ma sprevádza celý život. Počínajúc dlhoročným účinkovaním v Detskom folklórnom festivale Kelčovan, kde som ako štvorročná spievala a tancovala, neskôr štúdiom na Základnej umeleckej škole, pokračujúc na Konzervatóriu v Žiline, ktoré ma doviedlo na Akadémiu umení v Banskej Bystrici. Tu som momentálne študentkou magisterského štúdia zborového dirigovania. Hudba bola vždy mojím spôsobom sebavyjadrenia a na konzervatóriu som zistila, že práve dirigovanie je pre mňa ideálnou formou, pretože sa v ňom spája všetko, čo ma napĺňa.
