Pätica žiakov Súkromného gymnázia Železiarne Podbrezová získala bronz v programe DofE (The Duke of Edinburgh’s Award). Za svoje úsilie a úspešné absolvovanie obdržali certifikát a bronzovú úroveň Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu. Zároveň prekonali výzvy, ktoré boli jeho súčasťou.
Naša škola sa do projektu zapojila v minulom školskom roku prvýkrát. Celkovo sa doň prihlásilo 23 žiakov, úspešne ho dokončili piati. Aj to svedčí o jeho náročnosti, pravidelnom plnení úloh a mnohokrát aj o prekonávaní samého seba.
„Projekt založil princ Philip v roku 1956, vojvoda z Edinburghu, manžel britskej kráľovnej Alžbety II. Jeho cieľom bolo pomáhať mladým ľuďom rozvíjať samostatnosť, zodpovednosť a praktické zručnosti aj mimo školského vyučovania. Všetko sa začalo v Anglicku a postupne sa rozšírilo približne do 90 krajín celého sveta. Aj na Slovensku sa výborne uchytil. Len pre zaujímavosť, percentuálne máme u nás toľko účastníkov, ako napríklad Austrália,“ priblížila Jana Vojtko Syčová, koordinátorka projektu v Súkromnom gymnáziu Železiarne Podbrezová. Zároveň dodala, že táto aktivita býva pre študentov zaujímavá i vďaka získaným certifikátom, za ktoré sa im pripisujú extra body pri prijímačkách na vysoké školy, najmä na zahraničné.
Rozdelený na štyri časti
DofE trvá niekoľko mesiacov, účastníci sa mu musia pravidelne venovať a všetko si poctivo zapisovať. „Sami si pritom vyberajú aktivity a stanovujú ciele, ktoré je nevyhnutné splniť. Zo začiatku sa to zdá ľahké a neraz si zvolia veľmi náročné úlohy, ktoré sa ale ťažko plnia. Celkovo je to však najmä o fantázii, nápadoch a prekonávaní vlastného ja,“ pokračovala koordinátorka, ktorej pomáhali traja vedúci skupín z pedagogického zboru našej školy, vrátane riaditeľky Miriam Pindiakovej. „Žiaci pracujú pod ich dohľadom, ale nie je tam taký pomyselný nátlak ako v škole. Účastníci vykonávajú činnosť samostatne, my len sledujeme ich progres, prípadne ich usmerníme, ak stagnujú, nezapisujú si úlohy alebo si stanovujú vysoké ciele. Primárna snaha musí vychádzať z ich iniciatívy.“
Samotný program má pritom štyri časti. Žiaci musia rozvíjať talent, venovať sa športu, vykonávať dobrovoľnícku činnosť a následne je potrebné absolvovať dobrodružnú expedíciu. Práve táto časť bola neraz najväčšou výzvou. Mnohí naši gymnazisti nemajú skúseností s kempovaním v lese, putovaním s ťažkými batohmi na pleciach či chvíľami v divokej prírode. „Museli sa naučiť poskytnúť prvú pomoc a vedieť prežiť ďaleko od civilizácie. Celkovo bolo desať pravidiel a garancií, že ich ako koordinátori môžeme pustiť do prírody plniť takúto úlohu. Išlo o dva dni v teréne, vrátane jednej noci, kde boli odkázaní len na seba. My koordinátori sme sa stretli so žiakmi len na niekoľkých vybraných miestach, aby sme zistili, či je všetko v poriadku a ako sa im darí v plnení výziev. Následne sme ich už nechali, aby si poradili sami. Nebolo to ľahké.“
Len pre úplnosť, expedície boli dokonca dve. Trasa cvičnej viedla z Jarabej až do blízkosti Breznianskej skalky a kvalifikačná expedícia išla z Hriňovej k horskému hotelu Poľana, cez Kalamárku a končila v Očovej. A hoci to bola pre žiakov výzva, statočne sa s ňou popasovali a dnes na ňu spomínajú ako na veľký zážitok.
Jana Vojtko Syčová by takúto skúsenosť odporučila každému žiakovi. „Keby som mohla, sama by som sa do programu zapojila. Prekvapilo ma, akým aktivitám sa deti venujú a aké majú talenty. Sú všestranné a nesedia len pri obrazovkách. Expedícia ukázala, čo majú títo mladí ľudia v sebe, často to bolo o hľadaní motivácie, testovaní fyzických i psychických síl, ale aj o schopnosti pracovať v tíme. Všetko stálo a padalo len na nich, čiže program bol sebarozvojový a rozhodne splnil účel,“ uzavrela.
Zapojili sa aj tento rok
Po úspešnom absolvovaní si žiaci slávnostne prebrali certifikáty, ktoré im vydala národná kancelária DofE, Aj samotní koordinátori sa v tomto smere musia neustále vzdelávať, absolvovať workshopy či školenia, aby získali akreditáciu.
V minulom školskom roku bol pritom projekt ponúknutý druhákom a tretiakom z nášho gymnázia, tento rok sa mohli zapojiť študenti zo všetkých ročníkov a prihlásilo sa ich jedenásť. Účastník musí mať minimálne 14 a maximálne 25 rokov. Samotný projekt má aj zlatú i striebornú úroveň, kde sú úlohy ešte náročnejšie, naša škola sa zatiaľ zameriava primárne na bronzovú úroveň.
ANKETA
Ako už bolo spomenuté, projekt úspešne ukončila pätica podbrezovských gymnazistov. Štyroch z nich sme zastihli v škole, a tak sme sa ich opýtali, ako DofE hodnotia.
- Matúš Medveď: „Projekt mi pomohol lepšie spoznať samého seba, objaviť nové veci a prekonať prekážky. Najťažšie bolo všetko ustriehnuť a zapisovať si, lebo človek ľahko zabudne. V rámci dobrovoľníckej činnosti som si vybral zbieranie odpadkov okolo Hrona. Talent som rozvíjal pri tvorbe historickej uniformy a ako športovú aktivitu som si zvolil beh na desať kilometrov. Projekt mi veľa dal a som rád, že som sa zapojil.“
- Natália Babicová: „Musela som vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, nájsť zmysel v tom, čo robím a sebarozvíjať sa. Pre mňa znamenala expedícia do prírody značný diskomfort, najmä keď som sa nemohla osprchovať. V rámci projektu som venčila psíkov v útulku Tuláčik a ako talent som rozvíjala pečenie. Šport bol pre mňa taktiež výzvou. U nás hrá celá rodina golf a ja som ho neznášala. No napriek tomu som si ho vybrala a názor som zmenila. Síce som stále nervózna, keď sa mi nedarí, ale už to neberiem tak tragicky.“
- Martin Ťažký: „O projekte som v minulosti už počul a považoval som za fajn zapojiť sa. Išlo najmä o to, aby som sa donútil robiť veci, ktoré by som možno nerobil a aby som bol v kolektíve priateľov. Taktiež mi robilo problém zapisovanie. Expedícia bola zaujímavá, museli sme sa dva dni udržať v tempe, aby sme túru zvládli aj s ťažkým batohom na pleciach. Keďže hrávam aktívne golf, mal som to trošku ľahšie a ako dobrovoľnícku činnosť som si vybral pomoc pri detských tréningoch tohto športu. Pri sebarozvoji som čítal knihy, pretože chcem túto aktivitu robiť pravidelne a nie vždy sa mi dá. Účasť v projekte bola určite zaujímavá a odporučil by som ho aj ostatným.“
- Naďa Štulrajterová: „Zapojením do projektu som sa chcela motivovať skúšať nové veci, aby som sa ich naučila robiť pravidelne. Súhlasím s chalanmi, že zapisovanie bolo náročné. Expedície boli tiež zaujímavé. V rámci projektu som si vybrala varenie a cvičenie jogy. Veľa mi dala aj dobrovoľnícka činnosť, počas ktorej som sa venovala staršej susede, ktorá má najbližších ďaleko. Chodila som k nej pomáhať do záhrady i s domácimi zvieratami. Som rada, že som mohla byť súčasťou niečo takého.
