Z podkladov z internetu spracoval T. Kubej
Svetový deň kultúrneho dedičstva, alebo tiež Medzinárodný deň pamiatok a sídiel vznikol na podnet Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS). V roku 1983 ho oficiálne vyhlásilo UNESCO a každoročne pripadá na 18. apríla.
Tento deň je určený na zvýšenie povedomia o význame ochrany pamiatok a historických sídiel. V dôsledku tejto príležitosti, ktorá je určená predovšetkým verejnosti, sa konajú mnohé podujatia zamerané na propagáciu a prezentáciu historických a kultúrnych hodnôt.
Vedeli ste, že jeden prvok, ktorý je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva, máme aj v našom okolí?
V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko momentálne sedem prvkov. Jedným z nich je aj Horehronský viachlasný spev, o ktorého zápise do svetového zoznamu rozhodli 7. decembra 2017 členovia Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na juhokórejskom ostrove Jeju na svojom dvanástom zasadnutí.
Horehronský viachlasný spev, typický intenzívnymi hrdelnými prejavmi s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľnými viachlasnými súzvukmi, patrí k najvýraznejším tradíciám regiónu.
Obce regiónu Horehronia sa vyznačujú mimoriadne bohatými a stále živými prejavmi tradičnej ľudovej kultúry. K tým najvýraznejším a najtrvácnejším patrí ľudový viachlasný spev − ten je aj v širšom povedomí obyvateľov Slovenska pociťovaný ako charakteristický miestny fenomén. Z hľadiska spôsobu spevu sa horné obce Horehronia (Šumiac, Telgárt, Vernár) v interpretačných nuansách aj tvorbe tónu odlišujú od dolných (ostatné). V rámci dolných obcí sú si navzájom bližšie Pohorelá s Heľpou a Závadka s Polomkou. Z hľadiska rázu ľudovej vokálnej kultúry zohrávali dôležitú úlohu prírodné podmienky. Práve spev do prírody pri prácach na lúkach alebo v horách podmieňoval veľmi intenzívne hrdelné prejavy s veľkou nosnosťou do diaľky a dobre počuteľné viachlasné súzvuky.
Tradícia tohto typu spievania bola spojená s priebojnosťou i vitalitou, prvkami vyplývajúcimi z valašsko-pastierskeho spôsobu života, ktorý do regiónu prinieslo doosídľovanie územia na základe valašského práva (14. – 17. storočie). Tradícia spevu v neposlednom rade súvisí aj s náboženským cítením obyvateľov regiónu, hudobnú kultúru Horehronia významne ovplyvnila duchovná pieseň. Tento jav sa týka predovšetkým obcí vo východnej časti regiónu, v ktorých sa dodnes praktizuje takzvaný východný obrad.
Okrem estetickej a umeleckej hodnoty predstavuje horehronský spev i prvok, prostredníctvom ktorého miestni obyvatelia deklarujú príslušnosť k rodnej obci a regiónu.
