Možno je to trocha prehnané, predsa však zodpovedá požiadavke etikety na vyjadrenie uznania osobe, ak ju bezchybne oslovíte; nielen menom, ale aj titulmi. V spoločenskom či obchodnom styku nie je nič nepríjemnejšie ako vyhnúť sa osobnému osloveniu partnera iba preto, že nevieme, ako to správne urobiť.
Dlhé desaťročia sme nepotrebovali vedieť, ako oslovovať kráľov, princov, vysokých svetských a cirkevných hodnostárov. Dnes si na Slovensku podávajú kľučky a nerokujú iba za zatvorenými dverami: navštevujú regióny, mestá, veľké podniky i firmy. Správne osloviť napríklad kráľa, člena kráľovskej rodiny či princa, prezidenta alebo veľvyslanca cudzej krajiny, by mal dokázať každý, kto sa s nimi dostane do styku bez toho, aby mu to spôsobovalo bolenie hlavy.
Veličenstvo či Výsosť?
Stavovské práva šľachty boli u nás zrušené v roku 1918. Odvtedy nie je na oslovovanie šľachtickým titulom právny nárok, aj keď nie je výslovne zakázané. Vo svete však ešte jestvujú kráľovstvá alebo kniežatstvá ako štátne útvary a protokol si vyžaduje, aby sme ich predstaviteľov oslovovali titulmi, ktoré im prináležia. Najviac chýb sa u nás dopúšťame (a to aj vysokí štátni predstavitelia) pri rozlišovaní oslovenia veličenstvo a výsosť. Treba si zapamätať, že panovníkovi, ak je cisár/cisárovná alebo kráľ/kráľovná, patrí oslovenie vaše veličenstvo!
Princa/princeznú z kráľovského rodu (napríklad britský princ Charles) oslovujeme vaša kráľovská výsosť. Ale panovníkom môže byť aj knieža (napríklad Monacké kniežatstvo, Lichtenštajnské kniežatstvo) alebo veľkovojvoda (Luxemburské veľkovojvodstvo). Vtedy panovníka oslovujeme vaša výsosť (v prípade Monaka vaša najjasnejšia výsosť). Našťastie dnešní monarchovia a panovníci sú tolerantní ľudia a prípadné prehrešky proti protokolu prijímajú s nadhľadom. Lenže v styku s nimi reprezentujeme nielen seba, svoju inštitúciu, ale aj štát, a preto každé faux pas, ktoré si všímajú najmä novinári, prináša pre nás zlé body. To isté platí aj v styku s vysokými hodnostármi katolíckej cirkvi (najmä vatikánskymi): pápežovi patrí oslovenie vaša svätosť, kardinálom vaša eminencia, arcibiskupom a biskupom vaša excelencia. U vysokých predstaviteľov iných cirkví neurobíme chybu, ak ich oslovíme vaša excelencia, u nižších je zvyčajné pán (dekan, farár, senior, rabín a pod.).
Excelencia iba v zahraničí
Cudzích vysokých štátnych predstaviteľov a veľvyslancov oslovujeme vaša excelencia, domácich jednoducho pán prezident, pán predseda parlamentu, pán premiér, pán minister. Často u nás ľudia oslovujú aj našich veľvyslancov ako excelencie, čo vyznieva skôr pejoratívne; doma je veľvyslanec vyšším štátnym úradníkom a patrí mu oslovenie pán veľvyslanec. Používanie vysokoškolských a vedeckých titulov u nás upravujú príslušné zákonné normy. Nositeľovi čestného doktorátu honoris causa patrí oslovenie pán doktor. Na akademickej pôde býva pri slávnostných príležitostiach zvykom oslovovať rektora univerzity vaša magnificencia a dekana fakulty vaša spektabilita. V oficiálnom i obchodnom styku by sme mali každého oslovovať jeho titulom; kto to zanedbáva, správa sa nezdvorile a nezanecháva dobrý dojem. Ak si partner takéto oslovenie neželá, povie vám to sám. Čo však v prípade, ak má partner titulov niekoľko (napr. prof. MUDr. Jozef Veselý, PhD.) ? Vždy použijeme najvyšší titul, teda pán profesor Veselý.
Pani namiesto slečna
Moderná etiketa priniesla viaceré zmeny aj v bežnom oslovovaní a mali by sme s nimi držať krok. Napríklad oslovenie slečna už bolo vo väčšine európskych krajín zrušené a používa sa iba na výslovné želanie, napríklad v súkromnom styku. V obchodnom živote oslovujte aj mladšie partnerky zásadne pani. Rovnako vyšlo z módy aj oslovenie milostivá pani a môžu si ho dovoliť azda iba „gavalieri zo starej školy“.
Ak sa predstavujete sami, svoje tituly vynechajte; nie sú na to, aby ste nimi vyvolávali dojem. Partner sa ich skôr či neskôr dozvie a bude vás primerane oslovovať.
Dôležité je aby tituly, ako aj funkcie, neprechádzali na manželského partnera. S oslovením pani inžinierová, pani riaditeľová či pani starostová sa môžete nanajvýš zosmiešniť.
