V januári si pripomenieme šesťdesiat rokov od prvého zachytenia televízneho signálu v Podbrezovej. Bolo to zásluhou Ing. Oldřicha Slabáka. Kto to bol?
Vo Švermovych železiarňach bol Ing. Oldřich Slabák zamestnaný od roku 1950 až do odchodu do starobného dôchodku v roku 1982. Vo funkcii zástupcu vedúceho údržby a vedúceho elektroúdržby si svojim odborným prístupom a širokým rozhľadom získal autoritu a obrovský rešpekt. Jeho charakteristickou črtou bol neúnavný prístup k práci. Pri riešení akéhokoľvek problému sa pre neho čas zastavil až do chvíle, kým nepoznal riešenie.
Slaboprúdová elektronika bola jeho koníčkom a venoval sa jej aj vo svojom voľnom čase. Najprv sa rád spájal so svetom po rádioamatérskej linke, neskôr už vysielačky nenapĺňali jeho ambície.
Keď sa začiatkom novembra roku 1956 začalo na Slovensku pokusné televízne vysielanie, signály chytali len v Bratislave a v časti Západoslovenského kraja. Ostatní obyvatelia sa o ňom dozvedali len z tlače. To bola výzva pre Ing. Slabáka. So zariadením priemyselnej televízie, s kamerami a monitormi, sa mal možnosť oboznámiť pri montovaní technických zariadení vo fabrike. Po kúpe ľahkého prenosného prijímača robil pokusy nielen so zachytením obrazu na Brezovej, Šiklove, v čase, keď ešte vykrývač na Suchej hore v Banskej Bystrici nebol a ani obyvatelia Banskej Bystrice nemali televízny signál. Na príjem televízneho signálu až z Bratislavy si zhotovil nielen televíznu anténu, ale aj zariadenie vykrývača, ktoré umožnilo prijímať signál v miestnej obci.
Vďaka Ing. Oldřichovi Slabákovi mohli obyvatelia Podbrezovej, Lopeja, Hornej Lehoty, Piesku, Valaskej a časti Brezna zasadnúť prvýkrát k televíznym obrazovkám 23. januára 1958 a mali možnosť zachytiť televízny signál z bratislavského televízneho vysielača na Kamzíku. Prvým vysielaním boli majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní a Podbrezovčania ich mohli sledovať prostredníctvom televízneho prijímača skôr, ako obyvatelia mnohých slovenských miest s desať a viac tisíc obyvateľmi. Po spustení amatérskeho vykrývača v Podbrezovej boli umiestnené televízory v závodnom klube a v internátoch, postupne si začali televízory kupovať aj obyvatelia.
Pán Slabák sa zaslúžil aj o zriadenie panoramatického kina v kultúrnom dome v roku 1974. Vtedy ich bolo na Slovensku len devätnásť. Aj dejiny podbrezovského závesného lietania začal písať Ing. Oldřich Slabák, keď zostrojil svojmu synovi Karolovi v roku 1978 rogalo podľa prvých, v časopise dostupných informácií o vtedy novom rodiacom sa športe. O rok nato založil spolok priaznivcov závesného lietania – Deltaklub Podbrezová.
Tí, čo si ho pamätajú, hovoria, že patril medzi výnimočných odborníkov vo svojej profesii. V jeho šľapajách kráča aj syn Ing. Karol Slabák, ktorý pracuje v oceliarni a často svojou odbornosťou prispieva k riešeniu rôznych zložitých problémov.
