V teplom a vlhkom septembrovom počasí rastú huby ako divé. Predtým, ako sa na ne vyberiete, mali by ste poznať čo si môžete a nemôžete dovoliť a držať sa pravidla – zbieram len tie huby, ktoré dobre poznám. Nepodľahnite bezduchej hubárskej vášni, neznalosť sa nevypláca.
Zber húb na území Slovenska upravuje zákon o lesoch a vyhláška Ministerstva životného prostredia SR o ochrane prírody a krajiny. Legislatíva umožňuje zbierať huby iba pre vlastnú potrebu, neurčuje však maximálne množstvo, ktoré si môžete z lesa priniesť. Neplatí to pre národné parky, chránené areály a prírodné rezervácie, v ktorých je zber húb úplne zakázaný. Vyhláška nedovoľuje ani zber chránených druhov, za ktoré je pokuta až do výšky 115 eur. Napríklad, odtrhnutie muchotrávky cisárskej môže vyjsť na 74 eur.
Málo kalórií a veľa vitamínov
Huby sú vďačnou potravinou aj pri redukčných diétach, na 1 kilogram čerstvých húb pripadá v prepočte len 150 až 500 kalórií. Obsahujú menej ako jedno percento tuku a zhruba 90 percent hmotnosti tvorí voda. Sú bohaté na bielkoviny (15 – 30 percent), z ktorých je však podľa druhu huby stráviteľných iba 1 až 4 percentá. Telo zásobujú vitamínmi skupiny B, predovšetkým B1 a B2, vitamínom D a niektoré druhy v čerstvom stave aj malým množstvom vitamínu C. Zo stopových prvkov je v nich zastúpený najmä fosfor a draslík. Pomletím alebo zmixovaním možno zvýšiť stráviteľnosť a aj čas prípravy húb a to bez výraznej straty výživových látok.
Napriek tomu, by sme huby mali konzumovať s rozvahou. Dospelí by nemali zjesť viac ako 200 až 250 gramov lesných húb týždenne. Malé deti, tehotné a dojčiace ženy by sa im mali vyhýbať úplne. Prečo? Lesné huby dokážu absorbovať vysoké množstvá ťažkých kovov z pôdy a nahromadiť ich v plodnici. Platí to najmä pre ortuť a kadmium. Príliš veľa kadmia škodí obličkám a pečeni, veľké množstvo ortuti zase nervovej sústave.
Koncentrácia škodlivých látok v hube môže byť štyrikrát až päťkrát vyššia ako v lesnej pôde.
Koncentrácia ťažkých kovov je spravidla nižšia v pestovaných hubách. Niektoré druhy, ako napríklad kuriatka či dubáky, však rastú iba „nadivoko“.
Pozor si treba dať na:
- to, do čoho huby zbierame. Nezbierajte ich do igelitových vreciek, tašiek alebo sieťok! Môžu sa v nich spariť, rozložiť a vylučovať látky, ktoré sú zdraviu nebezpečné. Huby treba zberať do hubárskych košíkov,
- nespoliehajte sa na lexikón!Veľa ľudí už doplatilo na prirovnávanie nájdených húb k obrázkom z príručky. Ak máte akékoľvek pochybnosti, obráťte sa radšej na skúseného hubára alebo mykologickú poradňu,
- neexistuje univerzálne pravidlo, podľa ktorého možno odlíšiť jedlú hubu od jedovatej. Niektoré druhy húb sú natoľko podobné, že ich porovnanie na základe fyzických znakov nestačí,
- nenechajte sa zviesť príjemnou vôňou a chuťou. Pravidlo jedovatá huba = nechutná huba, neplatí. Smrteľne jedovatá muchotrávka zelená je údajne veľmi chutná,
- dávajte si pozor na dvojníka! Riziko zámeny jedlej huby s jedovatým dvojníkom hrozí najmä neskúseným hubárom. Pozor na tieto najčastejšie zameniteľné dvojice:
Pečiarka ovčia vs. muchotrávka zelená
Pečiarka ovčia (ľudovo nazývaná „šampiňón“) je v mladosti veľmi podobná smrteľne jedovatej muchotrávke zelenej. Neskúsení hubári by preto mali zbierať len dospelé plodnice. Pečiarky majú na hlúbiku prsteň, no chýba im pošva (kalich smrti), lupene sú v mladosti hnedé a v dospelosti čiernohnedé. Vyznačujú sa anízovou vôňou. Ak pečiarku poškriabete po klobúku, mal by zožltnúť.
Hríb zrnitohlúbikový („modrák“) vs. hríb satanský
Obidva druhy sú ľahko zameniteľné nielen kvôli identickému vzhľadu, ale aj modrému zafarbeniu po nakrojení. V žiadnom prípade ich surové neochutnávajte, v tomto stave sú jedovaté. Modrák si vyžaduje pred konzumáciou dlhšiu tepelnú úpravu. To isté sa tvrdí aj o hríbe satanskom, ktorý nie je smrteľne jedovatý. Mykológovia ho však neodporúčajú konzumovať.
Odlíšite ich podľa sfarbenia klobúka. Modrák sa vyznačuje hnedým zafarbením. Satanovi hnedý pigment chýba.
Muchotrávka tigrovaná vs. muchotrávka červenkastá
Aj keď to môže znieť z názvu odpudivo, muchotrávka červenkastá patrí medzi najľahšie stráviteľné huby, čo sa však o tigrovanej povedať nedá. Prudko jedovatú muchotrávku tigrovanú možno od červenkastej odlíšiť prsteňom, kým pre tigrovanú je typicky hladký, červenkastú zdobí ryhovaný prsteň.
Poznávacím znakom jedlej muchotrávky je červivá báza hlúbika, chýbajúca pošva a mäsovočervené odtiene na poškodených miestach.
Bedlička ostrošupinatá vs. bedľa vysoká
Podobne ako v prípade pečiarky, aj tu platí výstraha pre neskúsených hubárov – mladé plodnice radšej ignorujte. Smrteľne jedovatá bedlička dorastá len do malých rozmerov a je ľahko zameniteľná s mladou bedľou. Jedlú bedľu možno od jedovatej odlíšiť pohyblivým prstencom na hlúbiku.
Ako postupovať pri otrave hubami
Otravu hubami signalizuje nevoľnosť, malátnosť, kolikové bolesti žalúdka a hnačky. Pri ťažkých otravách upadajú postihnutí do bezvedomia. Doba nástupu príznakov sa líši v závislosti od druhu skonzumovanej huby a citlivosti človeka. Môže sa prejaviť po niekoľkých minútach, hodinách, ba dokonca aj dňoch od konzumácie.
Príznaky po zjedení muchotrávky zelenej nastupujú po 6 až 24 hodinách. Na skonzumovanie pavučinovca plyšového vás organizmus môže upozorniť po 3 až 14 dňoch. V prípade podozrenia na otravu hubami okamžite vyhľadajte lekársku pomoc. Národné toxikologické centrum odporúča so sebou priniesť aj nespracované zvyšky húb, jedlo z húb alebo zvratky, ktoré pomôžu identifikovať hubu, ktorá spôsobila otravu.
ww.gazduj.sk
