Prinášame vám seriál o systematickej obnove hradu Ľupča

Časť 10: Revitalizácia dolného nádvoria s renesančným opevnením

Zreštaurované objekty dolného nádvoria pri večernom osvetlení. Foto: V. Veverka

Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.

Dodnes pomerne dobre zachované hradby s tromi baštami, ktoré obopínajú dolné hradné nádvorie, prešli viacerými fázami stavebného vývoja, úprav a zmien – od ich vybudovania až po ich čiastočnú stavebnú neogotickú úpravu koncom 19. storočia. Posledná neogotická úprava časti hradby so vstupnou bránou do hradného areálu bola realizovaná súčasne s výstavbou neogotického schodiska po roku 1890. V 20. storočí bola táto najmladšia architektonická úprava hlavného vstupu nevhodne zmenená. Rozmerné dvojkrídlové dvere vstupnej brány boli v hornej časti, v mieste nábehu do lomeného oblúka, odrezané a celá vnútorná časť otvoru lomeného oblúka bola zamurovaná. Pri tejto zmene hlavného vstupu boli objekty vrátnice a prístavby pokladne prepojené spoločnou pultovou strechou.

Dve etapy

Reštaurátorské výskumy priniesli dôležité nálezy pôvodných architektonických fortifikačných prvkov – v minulosti zamurovaných štrbinových strieľní a káps po nosných trámoch drevených ochodzí v hradných múroch. V barokovej prístavbe severného hospodárskeho krídla boli objavené pôvodné okenné a dverné otvory. Výskum zároveň priniesol poznanie, že kamenné murivá hradieb sa napriek mnohým poškodeniam zachovali pomerne v dobrom stave. Najväčšie straty hmoty boli zaznamenané na korune muriva hradieb. Ďalšie poškodenia sa zistili v súvislosti s lokálnymi výpadkami kamenného muriva zo stien. Objavili sa sekundárne prebúrané otvory, ktoré boli neskôr zamurované. Väčšina opráv poškodení sa v minulosti realizovala prevažne tehlovým murivom. Murivo a tehlové klenby v barokovej prístavbe severného hospodárskeho krídla sa zachovali v dobrom stave.

Pohľad na severovýchodnú baštu v roku 2007. Foto: archívNa hradných múroch a baštách boli, okrem samotného muriva, najviac poškodené historické omietky. Poškodenia mohli vzniknúť aj v dôsledku dávnych vojenských konfliktov – útokov na hrad. Najviac však vznikali v priebehu stáročí, keď múry podliehali deštrukčným vplyvom počasia a vzlínajúcej vlhkosti. Doložili to najmä viaceré vrstvy omietok z opráv v nedávnej aj vzdialenejšej minulosti. Napriek fragmentárnosti zachovania najmä starších omietok sa podarilo zachytiť a určiť aspoň stratigrafiu ich vývoja.

Reštaurátorským výskumom bola zachytená úprava hradieb monochrómnymi nátermi. Z najstarších povrchových úprav omietok sme zaznamenali už len náznaky prevažne bielych náterov. Výskum na severovýchodnom múre hradieb, v úseku medzi zadnou bránou a kruhovou severovýchodnou baštou zo strany exteriéru, priniesol na viacerých miestach prekvapujúci nález fragmentov úpravy povrchu omietky tmavosivým až čiernym náterom. Z farebných úprav sa najlepšie zachovala bielo-sivá farebnosť neogotickej úpravy fasády hradobného múru priečelia vstupu, ktorá sa nachádzala pod nátermi a opravami realizovanými v druhej polovici 20. storočia.

Sfunkčnenie bášt

Pri obnove hradieb a hospodárskych objektov prevažoval remeselný, prípadne umelecko-remeselný charakter prác. Nosné architektonické celky – kruhová severovýchodná bašta a časť neogoticky upraveného hradbového múru so vstupným portálom – boli realizované prevažne reštaurátorsky.
Z dôvodu, že prístavba pokladne bola z historického pohľadu nevýznamný objekt, ktorý navyše prekrýval nálezy strieľní a káps po trámoch ochodze, ako aj z dôvodu vážne narušenej statiky jej stien sa rozhodlo o jej asanácii v celom rozsahu. V dôsledku poškodení a historickej bezvýznamnosti bol rovnako asanovaný aj novodobý objekt domu kastelána. V tomto prípade bola realizovaná jeho základná tvarová replika v novovytvorenej vnútornej dispozícii pre potreby správy hradu.

V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.