Rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zaradiť Nemocnicu s poliklinikou (NsP) Brezno do druhej úrovne siete slovenských nemocníc je pozitívnou správou pre celé Horehronie. Čo táto skutočnosť znamená pre personál a ako sa dotkne pacientov? Ktoré argumenty zohrali pri rozhodovaní ministerstva najvýznamnejšiu úlohu? Aká je ďalšia budúcnosť tohto zdravotníckeho zariadenia?
Nielen na tieto otázky odpovedajú Jaroslav Mačejovský, riaditeľ NsP Brezno, Karol Vojtko, zástupca riaditeľa a Edita Niklová, námestníčka pre lekársko-preventívnu starostlivosť.
Ako ste prijali informáciu, že NsP Brezno bude zaradená do druhej úrovne siete slovenských nemocníc?
K. Vojtko: Samozrejme, všetci traja, ako užší manažment nemocnice, sme sa rozhodnutiu potešili. Zažili sme pocit, ako keď sa človeku, ktorému bola učinená nespravodlivosť, dostane po mnohých námahách nápravy. Naša pozícia od počiatku optimalizácie nemocničnej siete bola, že NsP Brezno, vzhľadom na rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti, veľkosť spádovej oblasti a náročnú geografickú dostupnosť, patrí medzi regionálne nemocnice, teda nemocnice druhej úrovne.
O to viac sme boli sklamaní, keď nás minulé vedenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, napriek mnohým objektívnym argumentom, zaradilo do prvej úrovne, teda medzi lokálne nemocnice. Tešíme sa však, že následný viac ako ročný boj o naše preradenie do vyššej úrovne je úspešne za nami a dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti ostane v našom regióne zachovaná.
J. Mačejovský: Nemocnica sa teraz môže sústrediť nielen na zachovanie súčasnej poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ale aj na ďalší rozvoj. Veľká vďaka za pomoc a podporu v dosiahnutí nášho preradenia patrí Vladimírovi Sotákovi, generálnemu riaditeľovi ŽP a.s. O dobro v prospech regiónu sa výrazne pričinil, hoci to zo svojej pozície nemusel urobiť. Vďaka patrí aj primátorovi Brezna Tomášovi Abelovi a predsedovi Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrejovi Lunterovi, ktorí jednoznačne ukázali, že im na regióne skutočne záleží.
Aké boli reakcie lekárov, zdravotníckeho personálu, ale i širokej verejnosti na toto rozhodnutie?
J. Mačejovský: Podobné ako naše. Personál viac ako rok pracoval v neistote, či bude môcť od 1. januára 2024 poskytovať všetky výkony ústavnej zdravotnej starostlivosti tak, ako v predchádzajúcich obdobiach. A skutočne sa od 1. januára tohto roku stalo to, na čo sme ministerstvo niekoľko mesiacov upozorňovali – ak nás zaradia do najnižšej úrovne nemocníc, niektoré, najmä operačné výkony, nebudeme môcť vykonávať, lebo nám ich zdravotné poisťovne nezaplatia.
Vy ste však naďalej išli vlastnou cestou. Uveďte aj konkrétne situácie.
E. Niklová: Od začiatku roka 2024 až do 1. marca došlo k situáciám, keď sa vedenie nemocnice rozhodlo vykonať i náročné operácie čriev, ktoré nespadali do našej prvej úrovne. Cieľom bola záchrana ľudských životov. Neskoršie vykonanie týchto zákrokov mohlo podstatne ohroziť liečbu pacientov. Stav, keď viete operáciu realizovať, pacient ju potrebuje, avšak pre rozhodnutie úradníkov „od stola“ ju vykonať nemôžete, lebo vám za ňu zdravotné poisťovne nezaplatia, je v 21. storočí neprípustný.
Po našom preradení do druhej úrovne zavládol medzi naším personálom pokoj a istota, ktoré mu umožňujú robiť presne to, čo chcú, vedia a je potrebné pre dobro prichádzajúcich pacientov.
Významnú úlohu pri zaradení do druhej úrovne zohral aj hlas ľudu…
K. Vojtko: Čo sa týka verejnosti, ide o úspech každého, kto minulý rok podpísal petíciu. Ľudí vždy poteší, keď je ich hlas, v tomto prípade hlas petície, vypočutý. Zvlášť, keď má tento hlas racionálne zdôvodnenie. Vláda a celý štátny aparát sú tu predsa pre občanov, ktorí daňami zabezpečujú ich chod, a nie naopak. Predošlé vedenie ministerstva zdravotníctva, žiaľ, na záujmy obyvateľov nášho regiónu nebralo náležitý ohľad. Jeho cieľom bolo presadiť reformu za každú cenu tak, ako bola pripravená. Všetci však vieme, že reálny život nie je len biela alebo čierna farba, ale vždy sa vyskytnú i mnohé iné faktory, ktoré je nevyhnutné pre prijatie dobrých rozhodnutí zohľadniť. Ak tieto faktory zohľadnené nie sú, výsledkom je vždy zlé rozhodnutie.
Ktoré boli, podľa vás, rozhodujúce faktory, ktoré rozhodli o tom, že ministerstvo zaradilo NsP Brezno do druhej úrovne?
E. Niklová: Je to, samozrejme, súčasný rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a geografická dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v našom regióne, reprezentovaná časom dojazdu do nemocnice regionálnej úrovne, ktorý v zmysle zákona nesmie byť dlhší ako 45 minút. Ak by NsP Brezno nebola v druhej úrovni, väčšina obyvateľov nášho regiónu by sa do nemocnice druhej úrovne v tejto zákonnej lehote nedostala. Je potrebné si uvedomiť, že cez okres Brezno nevedie nijaká diaľnica ani rýchlostná cesta.
Aké argumenty ešte ministerstvo zohľadnilo?
K. Vojtko: Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva zohľadnilo vo svojom rozhodnutí aj skutočnosť, že na území Banskobystrického kraja prebieha komplexná rekonštrukcia viacerých mostov a prestavba rýchlostnej cesty R1 v úseku Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. To má za následok zmenu dopravnej situácie, najmä v nadväznosti na dojazd pacientov nášho okresu do Nemocnice F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ako nemocnice vyššej úrovne. Vzhľadom na uvedené je predpoklad, že dopravná situácia v kraji sa výrazne zhorší, a s tým súvisí zhoršenie dostupnosti nemocnice.
J. Mačejovský: Ministerstvo tiež zobralo na zreteľ, že z dôvodu rekonštrukcie nemocnice F. D. Roosevelta dôjde k obmedzeniu jej prevádzky, a to môže spôsobiť ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti v našom regióne.
Aké podmienky musela naša nemocnica splniť, respektíve, aké výzvy ju ešte čakajú do konca roka, aby bola naďalej zaradená v druhej kategórii?
J. Mačejovský: Nakoľko platnosť rozhodnutia o preradení našej nemocnice do druhej úrovne je do konca tohto roka, už pred niekoľkými dňami sme podali na ministerstvo oficiálnu žiadosť o zaradenie do tejto úrovne aj od 1. januára 2025. Rezort sme požiadali o 42 povinných medicínskych programov a 15 doplnkových. Pre porovnanie, po tom, čo nás minulé vedenie ministerstva zaradilo do najnižšej úrovne nemocníc, pridelilo nám len jeden povinný program a 25 doplnkových. Ohľadom tejto našej žiadosti, samozrejme, musíme spĺňať potrebné personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie, čo sme ministerstvu, spolu so žiadosťou, riadne vydokladovali.
Aby bola NsP zaradená v „dvojke“, musí plniť stanovené počty výkonov a mať aj určitý počet personálu. Čo to pre vás znamená?
J. Mačejovský: Súčasné preradenie do druhej úrovne pre nás znamená, že sme dostali čas. Čas poskytovať pre pacientov – obyvateľov nášho regiónu, všetku potrebnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň sme získali čas realizovať nábor novej pracovnej sily a robiť všetko, čo je potrebné a čo robiť vieme, aby naša nemocnica bola regionálnou nemocnicou dlhodobo. Viaceré nemocnice túto možnosť nedostali a je isté, že ich jednotlivé ústavné zložky postupne zaniknú alebo už zanikajú.
Čo bude s ich lekármi a celkovo personálom?
E. Niklová: Niekto z personálu prejde do ambulantnej sféry, ďalší pôjde na dôchodok a niektorí sa vyberú za prácou do okolitých nemocníc. Všetkým týmto lekárom a sestrám naša nemocnica rada ponúkne motivačne platenú prácu s dobrými pracovnými podmienkami. Čo bude o desať rokov, nevie nikto z nás. Vieme však, že súčasnými snahami sa nám podarilo nemocnicu, s predpokladom udržania si druhej úrovne, zastabilizovať na tri a viac rokov. Je to výborný základ, na ktorom možno stavať ďalej.
Takže stanovené výkony a úlohy dokážete plniť?
K. Vojtko: Čo sa týka počtu operačných výkonov, nemyslíme si, že budeme mať v tejto oblasti problém. V súčasnosti máme naozaj dobrých operatérov, od ktorých sa učia aj mladí lekári. Keď sa pozrieme na pôrody, z dlhodobého hľadiska oscilujeme okolo čísla 500 pôrodov ročne. V minulosti sa v našom regióne narodilo aj 1000 detí za rok. To ale súviselo s tým, že región prežíval pomyselný priemyselný vrchol, fungovali viaceré podniky a poskytovali prácu množstvu obyvateľov. Súčasná norma počtu pôrodov je zredukovaná z 800 na 400 ročne.
My však máme dobrú pôrodnicu. Jej prevádzku neukončíme ani keby sme v čase, kedy je celková slovenská i európska pôrodnosť v poklese, normu 800 pôrodov ročne nedosiahli. Dôležitú úlohu tu zohráva faktor dostupnosti gynekologicko-pôrodnej starostlivosti, ktorá musí byť budúcim matkám garantovaná dnes i kedykoľvek v budúcnosti. Toto je skutočné právo žien, o ktoré budeme v prospech našich obyvateliek bojovať. Práve na základe zlej geografickej dostupnosti bude našim cieľom prevádzkovať pôrodnicu počas celej doby existencie nemocnice.
E. Niková: Z našej strany urobíme všetko preto, aby sa nijaký pôrod nerealizoval na ceste smerom do popradskej či bystrickej nemocnice. Urobíme tiež maximum, aby nebol ohrozený život žiadnej ženy pre masívne gynekologické krvácanie z dôvodu dĺžky trvania dojazdu do nemocnice. Chcieť rušiť to, čo dobre funguje, sa nedá nazvať inými slovami ako hlúposťou.
Spomínali ste vašu žiadosť adresovanú ministerstvu zdravotníctva, aby bola nemocnica zaradená v druhej úrovni aj v roku 2025. Myslíte si, že odpoveď rezortu bude kladná?
E. Niklová: Všetky faktory, prečo sme boli preradení do druhej úrovne, budú trvať aj v roku 2025 a aj v nasledujúcich rokoch. Mám na mysli, predovšetkým, niekoľkoročnú rekonštrukciu spomínaných ciest a rekonštrukciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Preto nie je racionálny dôvod, prečo by našej požiadavke nemalo byť vyhovené.
Čo dodať na záver?
J. Mačejovský: Určite sa budeme snažiť robiť všetko preto, aby sme mali dostatok lekárskeho a sesterského personálu, aby sme postupne obmieňali materiálno-technické vybavenie, ktoré časom zastaralo a aby sme mohli pokračovať v rekonštrukcii nemocničných priestorov. V tejto oblasti považujeme za najbližší cieľ vybudovanie nového fyziatricko-rehabilitačného oddelenia v sume asi 3,2 milióna eur v priestoroch bývalej transfúznej stanice. K nemu už máme vybavené aj stavebné povolenie a splnili sme podmienky poskytnutia prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Žiaľ, pre nedostatok výšky finančnej alokácie na príslušnú výzvu sme boli zaradení do rezervného zoznamu. Veríme, že štátne orgány do príslušnej výzvy presunú potrebné finančné prostriedky a my budeme môcť realizovať túto rekonštrukciu.
K. Vojtko: Uvedomujeme si, že vo vzťahu k verejnosti, či už ide o obyvateľov regiónu alebo o jeho návštevníkov, poskytujeme dôležitú službu – potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má rozhodujúci vplyv na ich osobný i pracovný život. Preto sa snažíme a aj naďalej budeme snažiť, aby daná služba bola vykonávaná v potrebnej kvalite, odbornosti, podľa poznatkov modernej medicíny a s empatickým prístupom. Všetkým kolegom s týmto prístupom k práci zároveň ďakujeme, nakoľko takto budujú nielen dobré meno našej nemocnice, ale aj to svoje. Myslíme si, že spoločnými silami máme na to, aby sme mali v našom regióne dobre fungujúcu nemocnicu európskeho štandardu. Ako nám však ukázalo obdobie posledných rokov, za dosiahnutie tejto vízie je potrebné aj naďalej intenzívne bojovať a húževnato robiť všetky potrebné kroky.
