*** čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***čitateľská súťaž ***

Zrod Hrončianskeho komplexu

 

Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku budeme pripomínať aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže.

Vašou úlohou bude pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré nám následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana budeme žrebovať jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú cenu generálneho riaditeľa však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. V prípade, že si niektorou odpoveďou nebudete istí, alebo zabudnete poslať odpoveď, budete mať možnosť dvakrát využiť žolíka. Žolíkové kartičky budú náhodne „vložené“ k čitateľskej súťaži v priebehu jej konania.

Všetkým držíme palce a budeme radi, ak nám v priebehu roka budete posielať zaujímavé námety a tipy na príspevky do novín, ktoré úzko súvisia s históriou našej spoločnosti.

V minulom čísle sme vás informovali, že huty s dúchačkami dosiahli svoj technický vrchol na konci 17. storočia. Začalo sa preto s výstavbou vysokých pecí, ktoré boli navrhnuté podľa nemeckých vzorov. Išlo o vysoké pece s otvorenou hruďou, ktoré umožňovali surové železo z nisteje vysokej pece odlievať do pripravených foriem kedykoľvek to bolo potrebné.

Vôbec prvou vysokou pecou nielen na Slovensku, ale aj v celom Uhorsku bola vysoká pec v Ľubietovej, ktorá bola postavená v roku 1692 a v rovnakom roku boli uskutočnené aj prvé skúšobné tavby. V prevádzke bola iba 17 rokov a kvôli požiaru sa v nej prestalo vyrábať. Až v roku 1722 sa Samuel Keller Modory spolu s ostatnými rozhodli hutu nanovo postaviť. Bola v tvare kocky s rozmermi takmer 7 metrov. Odlievané v nej boli napríklad kanalizačné liatiny, rúry, dielce pre čerpanie zariadení v baniach na strednom Slovensku a dokonca aj súčiastky pre prvý atmosferický parný stroj v Uhorsku, ktorý inštaloval Izák Potter v Novej Bani.

Celkový pohľad na plán železiarne v Hronci, rok 1765. Foto: archív redakcie
Celkový pohľad na plán železiarne v Hronci, rok 1765

Surové železo z Ľubietovej bolo prepravované do skujňovacieho hámra v Kostiviarskej pri Banskej Bystrici. Takáto dvojfázová výroba bola nutná kvôli tomu, že Ľubietová nemala dostatok vody. To podnietilo k vzniku dvoch samostatných odvetví v železiarstve – výroba surového železa a výroba kujiny. Prvé železiarne s dvojstupňovou výrobou boli do veľkej miery závislé na vodných zdrojoch.
V roku 1726 navrhovala banská komora uviesť do prevádzky vysokú pec aj v Hronci a zároveň s tým chceli zdokonaliť systém prívodu vody.

Výstavba vysokej pece v Hronci bola schválená v roku 1739 a o rok neskôr bola pec aj zapálená. Postavená bola na základe moravských vysokých pecí a popri nej ešte stále fungovali aj slovenské pece. Okrem toho bolo zavedené aj nové odvetvie železiarskej výroby – lejárstvo, s ktorým bola hronecká huta rozšírená aj o ďalšiu vysokú pec a nový hámor.

V poslednej tretine 18. storočia na Pohroní dochádzalo k výraznému rozvoju železiarskej výroby. Nešlo len o potreby armády, ale do popredia sa dostával aj všeobecný rast spotreby železa. Hronecké železiarne mali pre viedenské centrálne úrady veľký význam. Potvrdzuje to aj fakt, že v novembri 1787 bol do Hronca vyslaný hlavný komorský gróf, aby preskúmal stav železiarní a riešil opatrenia ich ďalšieho rozvoju. V roku 1788 boli schválené rozpočty na výstavbu vysokej pece a dvoch skujňovacích vyhní. Výstavba novej pece bola navrhnutá v blízkosti už existujúcej, aj za cenu toho, že sa hámor bude musieť premiestniť na Chvatimech.

Problém robil nedostatok surového železa. Prvé pokusy o vyrobenie ocele z vlastnej suroviny boli uskutočnené v Hronci pod vedením Schwarzköniga v roku 1794. V dôsledku nárastu dopytu po jemných druhoch kovaného železa viedenská komora rozhodla o výstavbe ďalších vykúvacích hámrov. Rozširovaním výrobných kapacít vznikol koncom 18. storočia v povodí Hrona veľký erárny komplex – Hrončiansky komplex.

Hronecký železiarsky podnik bol najväčším a technickou úrovňou najdokonalejším podnikom v tej dobe v Rakúsko-Uhorsku. Začiatkom 19. storočia k nemu nepatrili len vysoké pece v Hronci, ale aj v Ľubietovej, Tisovci, Polhore, Ponikách, Vajskovej, Chvatimechu, Piesku, Osrblí, Jasení, Jarabej, Bystrej, Banskej Bystrici, Kostiviarskej a Moštenici.

 

Súťažná otázka č. 3:

V ktorom roku boli prvé pokusy o vyrobenie ocele z vlastnej suroviny, ktoré boli uskutočnené v Hronci, pod vedením Schwarzköniga?

Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho čísla.