Žijú medzi nami
Dobrá karikatúra vždy navodzuje v novinách chuť na čítanie. Prináša správnu atmosféru, aj náladu. Odborník v tejto oblasti konštatoval, že „dobrá karikatúra je istým spôsobom psychologická štúdia nastavená tak, aby rozosmiala, ale zároveň skryla aj slzy ľútosti. Nemala by sa však vysmievať.“
V časopise českých karikaturistov e-GAG sme sa dočítali: „Česko a Slovensko nehýri aktívnymi bojovníkmi na medzinárodnom súťažnom poli“, neznamená to však, že na území bývalého Československa niet kvalitných autorov. Za jedného z dvoch „skutočne výtvarných“ označili Iva Chadžieva z Podbrezovej. Následne sme sa dočítali, že v októbri sprístupnili v Hlohovci výstavu najlepších prác trinásteho ročníka medzinárodnej súťaže kresleného humoru Fraštacký tŕň. Pre tento ročník bienále kresleného humoru vyhlásili tému: „Les“. Tristodeväťdesiatšesť prác do Hlohovca zaslalo osemdesiattri autorov z dvadsiatich piatich krajín celého sveta, okrem iných z Bieloruska, Čiernej Hory, Fínska, Indie, Indonézie, Izraela, Mjanmarska, Spojených arabských emirátov, Sýrie či Turecka, Česka, Slovenska, aj Číny. Porota sa rozhodla prvé miesto udeliť Pavlovi Rychraříkovi z Kralup nad Vltavou, druhé miesto získal Ivo Chadžiev z Podbrezovej a tretia cena poputovala do Izraela k Ilya Katzovi z Haify. Vo svojich prácach autori nakreslili posolstvá o požiaroch v amazonských lesoch, o vyrúbaných lesoch, plastovom odpade, ktorý lesy zamoruje, a mnohé ďalšie témy, ktoré mali v sebe humor a satiru, často však skryté za vyronenou slzou ľútosti.
Mgr. Ivo Chadžiev je náš. Pracuje dlhé roky v oceliarni a tak sme ho požiadali o rozhovor: Čo pre vás karikatúra znamená?
– Karikatúra, resp. kreslený humor u väčšiny laickej verejnosti evokuje akési „komediantstvo“ dehonestujúce vážne umenie, málokto však vie, že karikatúra siaha až do stredoveku – osobne som videl reprodukcie karikatúr samotného Michelangela Buonarottiho, ktorý sa tým určite rád bavil, takže karikatúra pre mňa znamená svojský druh umeleckého štýlu.
Kedy ste prišli na to, že toto je to, čo vás baví? Máte aj svoj vzor?
– Už v rannom detstve mi učarovali humorné obrázky vtedajšieho veľmi kvalitného satirického periodika Roháč. Dokázal som dlhý čas pozerať na kreslené príbehy vynikajúcich autorov. Za najlepšieho karikaturistu vôbec považujem Alana Lesyka a počas vysokoškolského štúdia som od pedagógov neraz počul, že som ním ovplyvnený. Samozrejme, že som sa snažil jeho postavičky v detstve napodobniť.
Postupne ste sa vypracovali medzi popredných karikaturistov na poli bývalého Československa a z charakteristiky vašej tvorby odborným okom vyplýva, že sa rád púšťate do veľkolepých kompozícií a razantnej kresby či ťahu (virtuálneho) štetca. Odkiaľ čerpáte námety?
– Uznávaný český kritik svetového kresleného humoru Ivan Hanousek ma nedávno počastoval takýmto prirovnaním. Vychádzal z mojej „paródie“ (akejsi koláže) na diela známych umelcov, ktorú som pretavil na zadanú tému jednej súťaže kresleného humoru. Je akousi mojou „povinnosťou vyhrať sa“ s detailmi na prvý pohľad jednoduchého „obrázku“. Počas dvadsaťročnej kariéry som prešiel progresom, ktorý je viditeľný. Sám nespoznávam svoje prvotiny, ak ich niekde náhodou uverejnia. Stalo sa mi, že som videl moje dva kreslené vtipy vedľa seba, rozdiel ich vzniku bol zhruba pätnásť rokov. Na začiatku mi trvala „výroba“ vtipu asi pol hodiny, dnes sú to aj tri dni. A odkiaľ čerpám námety? Keď ma niečo napadne hneď, je jasné, že to napadne každého. Takže musím selektovať a trošku si to „skomplikovať“. Potom mi ľudia dávajú otázky, že čo som tým myslel, keďže na domácej a zahraničnej scéne sú preferované práce „bez slov“.
Máte za sebou množstvo ocenení, aké sú vaše méty do budúcnosti?
– Nemám žiadne méty, ak sa mi páči zadanie nejakej súťaže, tak sa jej zúčastním. Vyberám si, lebo aj tak by som všetky nedokázal stihnúť. Okrem kresleného humoru sa venujem aj kresleniu karikatúr podľa zadania, resp. portrétov ľudí, alebo ich domácich miláčikov. Venujem sa aj abstraktnej maľbe.
