Na jeseň minulého roka bola na hrade Ľupča oficiálne ukončená obnova fasády barbakanu. Išlo o poslednú časť vonkajšieho plášťa stredovekej stavby, ktorá čakala na rekonštrukciu. V uplynulých dňoch bola na barbakan osadená drevená brána – tzv. padací most, ktorý plnil v stredoveku pomerne významnú úlohu.
Barbakan slúžil v minulosti najmä ako obrana proti palným zbraniam. Chránil vstup do hradu, ktorý bol v tom čase zraniteľný. Práve preto boli v barbakane štrbinové strieľne, smolné nosy a aj padací most. Samotný padací most bol zobrazený aj v najstaršom pláne z roku 1579, ktorý sa pri výskume ľupčianskeho hradu našiel. V prípade potreby sa padací most pustil z barbakanu smerom na ďalšiu stavbu – drevenú vežičku, ktorá v súčasnosti už neexistuje.
„V danom období išlo o revolučnú vec. Keď dorazil nepriateľ, drevená veža sa, v prípade potreby, mohla i zapáliť. Vtedy bol prístup do hradu prakticky nemožný a pevnosť sa stala nedobytnou,“ vysvetľuje Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča.
Analogický postup
Akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová, ktorá je majiteľom hradu, uplatňuje pri tvorbe návrhov dverí, okien a vitráží analogický postup z dochovaných nálezov. Využívané sú i staré kresby, ktoré boli počas rekonštrukcie objavené. Dôraz je tiež kladený na umelecko-remeselný spôsob realizácie a obnovu z kvalitných materiálov. Platí to aj pri padacom moste.
„Zachovali sa kresby Jozefa Könyökiho z roku 1888, na ktorých boli zachytené staré vráta aj s kovaním. Na základe nich sme obnovovali aj tento padací most. Celkovo pristupujeme k opravám jednotlivých prvkov tak, aby sme čo najviac zachovali ich historickú podobu,“ doplnil kastelán a pokračoval: „V minulosti sa na prácach na hrade podieľali obyvatelia poddanských obcí, ktorí patrili pod hradné panstvo. Preto aj súčasný padací most vyrobil majster Ľuboš Krajan, umelecký kováč z obce Slovenská Ľupča. Pri každej obnove sa snažíme, aby ju realizovali tunajší remeselníci.“
Kastelán zároveň upozornil na potrebu uvedomenia, že o niekoľko rokov tradičné remeslá, ako je napríklad kováčstvo, úplne vymiznú. Pamiatky sa budú obnovovať modernými technológiami a už nebudú ľudia, ktorí ich budú opravovať tradičným, starodávnym spôsobom. „Aj z tohto dôvodu je súčasná obnova hradu významná a môžem povedať, že i vzácna,“ dodal.
Pôvodné pánty
Vladimír Homola poznamenal, že obnovený padací most je veľkým lákadlom nadchádzajúcej sezóny.
„Návštevníci budú môcť vidieť hrad v plnej kráse. Vďaka vedeniu podbrezovských železiarní máme dnes obnovené všetky fasády. Ak sa v budúcnosti dokončí aj interiér barbakanu, budeme prezentovať celý mechanizmus padacieho mosta, ktorý váži pol tony a počas letných sezón bude mierne vyklopený. Zaujímavosťou je, že drží na pôvodných pántoch, ktoré sa dodnes zachovali.“
Železo kuje za horúca
Ako už bolo spomenuté, padací most z kvalitného dubového dreva drží kovanie, ktoré vyrobil majster Ľuboš Krajan. V minulosti sa podieľal na mnohých kováčskych prácach v priestoroch hradu.
„Výrobu kovania som realizoval na základe pôvodných pántov a je vyrobené z veľkých kusov železa. Musel som vyhňu zohriať na viac ako tisíc stupňov, pričom trvalo dlho, kým sa železo začalo taviť. Dôležité je kuť ho za horúca, aby som dosiahol požadovaný výsledok,“ povedal majster, ktorý má vo svojej dielni klasickú pec. Na jej vyhriatie použil kováčske uhlie a antracit.
„Keď železo chytí bielu farbu, je ideálne na ďalšie spracovanie. Pripomína maslo a vtedy začnem s kovaním,“ vysvetlil.
Následné drážkovanie prebieha ručne búchaním kladivom, pričom kovanie je mierne krivé, aby dostatočne vynikla štruktúra materiálu. „Všetko je robené klasickým štýlom tak, ako v minulosti. Čiže som nepoužíval žiadne zváračky, ale kul som železo starodávnym spôsobom, nasekávaním a drážkovaním. Išlo o zdĺhavú prácu, ale v takýchto prípadoch je to opodstatnené,“ doplnil Ľ. Krajan a poznamenal, že na drážkovanie mosta na barbakane si vyrobil vlastné nástroje. Keď bolo všetko hotové, poltonová brána bola za pomoci žeriavu osadená na svoje miesto.
Dlhoročné skúsenosti
Ľuboš Krajan vyrábal padací most s prestávkami dva mesiace. Celkovo sa remeslu venuje 50 rokov, keďže už ako dvanásťročný chodil pomáhať miestnemu kováčovi. Študoval v Kremnici a postupne vyrábal kovania pre viaceré hrady po celom Slovensku, istý čas pôsobil aj v zahraničí.
„Je to náročná práca a prakticky nemám žiadnych pomocníkov a ani nasledovníkov. Mladí o toto remeslo záujem nemajú. Som rád, že po mne niečo zostane aj na tomto hrade, ktorý sa nachádza v obci, kde žijem,“ dodal.
Hrad Ľupča sa teda môže pýšiť ďalšou novinkou. Už sa stalo tradíciou, že pred začiatkom hlavnej sezóny pribudne na hrade nová atrakcia. Vďaka vedeniu akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová, ktorá hrad systematicky obnovuje už viac ako dve desaťročia, je stredoveká pamiatka čoraz väčším lákadlom pre návštevníkov z rôznych kútov Slovenska i zahraničia. Svedčí o tom nielen zvyšujúca sa návštevnosť, ale i pozitívna spätná väzba od ľudí, ktorí do Slovenskej Ľupče zavítajú.
