Hrad Ľupča sa stal súčasťou Železiarní Podbrezová a.s. pred pätnástimi rokmi. Za ten čas sa tam neuveriteľne veľa zmenilo. V rámci obnovy každý rok pribúda niečo nové a na stránkach Podbrezovana nás priebežne o tom informuje kastelán. Mgr. Vladimír Homola pôsobí na hrade Ľupča v tejto pozícii päť rokov.
Byť kastelánom, to nie je bežné pracovné zaradenie. Čo vás viedlo k uchádzaniu sa o takéto zamestnanie? Bol to sen z detstva alebo rozhodlo niečo iné?
– V Železiarňach Podbrezová pracujem od roku 2006 a počas tohto obdobia som vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici študijný odbor muzeológia. Vďaka tomu som sa oboznámil s problematikou histórie a ochrany kultúrneho dedičstva, získal som základy všeobecnej aj špecializovanej muzeológie, etnológie a slovenských dejín v ponímaní európskeho kontextu. Neskôr som pokračoval v magisterskom štúdiu histórie. Absolvovaním záverečnej fázy som získal špecializáciu v oblasti sociálnych, hospodárskych a kultúrnych dejín, ako aj schopnosť tvoriť historický obraz dejín teda metodologickú prípravu. Preto som sa rozhodol v roku 2012 uchádzať o post kastelána a zavážilo aj to, že som poznal filozofiu železiarní, ktorou sa riadia až do súčasnosti. Vo veľkej miere dávajú príležitosť mladým ľuďom, od ktorých samozrejme očakávajú požadované výkony. Mojím plusom bola aj znalosť situácie na hrade Ľupča. Zavážilo aj to, že som Ľupčan, pretože práca kastelána je časovo náročná. Odmenou za to mi je však povolanie, v ktorom využívam svoje vzdelanie a plne ho rozviniem.
Žiť na hrade, to je na prvý pocit určite veľmi romantické. Bývate tam so svojou rodinkou. Aké to je?
-Ako som spomenul, práca kastelána si vyžaduje moju každodennú prítomnosť a nepredvídateľné úlohy treba v hradnom areáli vykonávať aj mimo bežného pracovného času. Z týchto dôvodov bývam priamo na hrade s mojou rodinou.
Opíšete nám čo obnáša vaša práca?
– Pracovný záber je široký, pretože kastelán dohliada na obnovu hradu, múzejnú a zbierkotvornú činnosť, zabezpečuje kultúrno-spoločenské podujatia a v neposlednom rade vykonáva aj základnú údržbu objektu. Práca je rozmanitá a dostatočne ma napĺňa.
Čo všetko sa udialo na hrade Ľupča za obdobie vášho pôsobenia v pozícii kastelána?
-Začal by som tým, že v Ľupčianskom hrade som vždy videl mimoriadne vysokú pamiatkovú hodnotu. Zachovalosť viacerých dispozičných riešení nemá v našom priestore obdobu. Nezabúdam na historický význam hradu a zároveň ako miestny rodák cítim jeho spätosť s okolitou krajinou. Preto sa snažím rozvíjať tieto prirodzené danosti v plnej miere. Som rád, že obnova smeruje k oživeniu života na hrade so zreteľom, aby boli zachované jeho hodnoty a historická atmosféra celého areálu. Moje pôsobenie na hrade je spojené aj s budovaním múzejného obsahu. Spolupodieľal som sa na tvorbe stálych expozícií Jána Kulicha, ruských maliarov, dočasných výstav a v poslednej dobe sa snažíme obsah hradu rozširovať o expozičné celky, spojené s jeho bohatou históriu a unikátnou obnovou. Väčšinu činností sa snažíme orientovať na skvalitnenie infraštruktúry a informovanosti. Preto ma teší, že sa nám za tých pár rokov pred hradom podarilo vybudovať nové zázemie s oddychovou zónou, osadiť infotabule, zmeniť dizajn internetovej stránky, dostať hrad do médií a zvýšiť povedomie o ňom. Racionalizáciou cien vstupného a sprístupnením hradu počas novovytvorených podujatí, hrad každý rok dosahuje výrazný nárast tržieb. Jeho potenciál je ešte oveľa väčší, ale už teraz sa ukazuje, že keby nebola potrebná rozsiahla obnova hradu, dokázal by si na seba zarobiť.
Záujem o hrad z roka na rok stúpa, o čom svedčia štatistiky návštevnosti. Prezradíte nám akú najvýznamnejšiu návštevu ste na hrade vítali?
– Po nástupe do funkcie kastelána som sa prioritne zameral práve na túto oblasť, pretože návštevnosť v tých časoch stagnovala a vykazovala minimálne nárasty. Na konci roku 2011 hrad navštívilo ročne 6 320 návštevníkov, v súčasnosti je to 19 441 návštevníkov (stav z októbra 2017). Z týchto dôvodov som vďačný za každého návštevníka hradu, ale tým najzaujímavejším bolo pre mňa stretnutie s potomkami rodu Coburgovcov. Spoznávanie ľudí z rôznych sfér života a komunikácia s nimi je to, čo mám na tejto práci najradšej.
V týchto dňoch sa chystáte na uvedenie knihy, ktorej ste zostavovateľom. Priblížite nám ju?
– Nová kniha o hrade Ľupča predstavuje významný počin slovenskej historiografie a výrazne prispeje k rozšíreniu poznatkov o dejinách celého regiónu. Knihu ako celok hodnotím na základe štruktúry i obsahovej kvality textov veľmi pozitívne. Hodnotu a odbornú fundovanosť textov zaručuje široký autorský kolektív, pozostávajúci z odborníkov venujúcich sa profesionálne archívnemu i terénnemu výskumu hradu Ľupča. Čitateľ tak má možnosť dozvedieť sa podrobnosti z jeho dejín, stavebného vývoja, pamiatkovej obnovy a súčasných aktivít. Spracovanie jednotlivých kapitol prebiehalo na základe najnovších výskumov a skúmania doteraz nepublikovaných prameňov. Textovú časť štylisticky a obsahovo dopĺňajú preklady dobových prameňov, medailóny osobností a rôzne zaujímavosti tematicky previazané s hlavným obsahom. Uverejnené plány, kresby a fotografie patria vo väčšine prípadov k originálnym vyobrazeniam Ľupčianskeho hradu. Verím, že na 368 stranách každý čitateľ nájde to, čo bude hľadať.
Čo sa chystá v rámci obnovy hradu na nasledujúce obdobie?
– Aktuálne pracujeme na príprave projektovej dokumentácie obnovy 2. nadzemného podlažia stredovekej časti hradu. Táto časť pamiatky bude slúžiť potrebám muzeálnej a galerijnej prezentácie. Chceme dosiahnuť, aby expozície boli na úrovni múzeí novej generácie. To znamená, že návštevníci by mali vidieť atraktívnu prehliadku v obnovených historických priestoroch s novými formami multimediálnej a audiovizuálnej prezentácie. S týmto konceptom sa bežne stretávam pri mojich zahraničných návštevách kultúrnych inštitúcií. Na Slovensku sa v tomto segmente toho ešte veľa nerozbehlo. Je tu pre nás veľká šanca byť v tejto oblasti príkladom. Navrhovaný koncept je divácky veľmi atraktívny a je tu preto predpoklad jeho podpory z rôznych dotačných mechanizmov. Na záver by som chcel dodať, že naďalej budem ku každej pracovnej úlohe a spolupracovníkom pristupovať zodpovedne a s úctou, pretože za najdôležitejšiu devízu železiarní považujem jej zamestnancov. Dosiahnuté úspechy hradu Ľupča sú výsledkom jednotne orientovaného úsilia odborne zdatných a kompetentných spolupracovníkov, s ktorými som v každodennom kontakte.
