Čerešienka teší hudbou všetky generácie. Založili ju štyria chlapci z Brezna

Ľudová hudba Čerešienka počas vystúpenia. Foto: S. Spáč

Ľudová hudba nie je výlučne doménou tých skôr narodených. Aj medzi mladými nájdeme mnoho milovníkov tradičného slovenského folklóru. Potvrdzujú to štyria chlapcov z Brezna, ktorí v roku 2020 založili Ľudovú hudbu Čerešienka. Nedávno sa k nim pridal aj piaty člen. Dnes ich môžeme vidieť na rôznych kultúrnych podujatiach, ale aj svadbách či oslavách v celom regióne. Dokonale zohraté kvinteto robí radosť poslucháčom všetkých generácií.

Marek Jurašík. Foto. archív M. J. Jedným zo zakladateľov a primášom zoskupenia je Marek Jurašík, absolvent Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová, ktorý sa hudbe venuje od útleho veku. „Spolu so mnou hrajú v Čerešienke Daniel Belko na kontrabas, Jozef Berčík na akordeón, Martin Švantner hrá druhé husle a nedávno sa k nám pridal aj Juraj Belko. Ten hrá na viole,“ predstavil kapelu.

Marek mal k hudbe vždy blízko. Od ôsmich rokov tancoval v detskom folklórnom súbore Klások a neskôr aj vo folklórnom súbore Mostár. „V roku 2018 som sa dostal k husliam a chcel som sa naučiť jednu pesničku od Jána Ambróza – Zapriahnem koníčka. Keď sa mi to podarilo, lákalo ma učiť sa ďalšie a ďalšie,“ opísal svoje začiatky. Šikovný folklorista priznal, že je samouk a nikdy žiadnu umeleckú školu nenavštevoval. „Z rodiny hrával na hudobný nástroj iba prastarý otec a tiež sa naučil hrať sám, podobne ako ja,“ dodal mladý talent.

Neustály tréning

Pri vystupovaní, okrem hrania na husle, aj spieva, takže sa musí sústrediť na dve veci súčasne. „Určite je pre mňa ťažšie hrať. Ale celkovo je najťažšie naučiť sa všetky pesničky v každej tónine.“

Marek vie, že členovia Čerešienky musia neustále nacvičovať, aby poslucháčom dopriali čo najväčší umelecký zážitok. „Vždy je čo zdokonaľovať. Zo začiatku sme trénovali spoločne prakticky neustále, ale aj jednotlivo a aj teraz pravidelne cvičíme,“ povedal.

Repertoár zoskupenia sa skladá prevažne z ľudových piesní, ale v zozname skladieb by sme našli aj niekoľko moderných. „Ide najmä o také, ktoré nadšenci folklóru veľmi dobre poznajú,“ povedal s úsmevom.

Čas na muziku

Pre mladého primáša znamená hudba veľmi veľa. „Prináša mi radosť, a to je najdôležitejšie. Som rád, že si môžem zahrať nielen s muzikantmi, ale aj sám. Muzike venujem asi desať hodín týždenne. Nikdy necvičím nasilu, iba keď mám skutočne chuť,“ doplnil.

A čo teší ambiciózneho muzikanta najviac? „Veľmi rád vystupujem pred ľuďmi. Mám radosť, keď si s nami zaspievajú a majú potešenie z hudby tak, ako aj my.“

Členov ľudovej hudby Čerešienka teraz čaká bohaté leto a viacero verejných aj súkromných vystúpení.

Primáš zoskupenia je čerstvým maturantom, takže v týchto dňoch si užíva viac voľna. No zároveň má primárny cieľ nájsť si prácu, ktorá ho bude napĺňať. „Chcem mať také zamestnanie, aby som mal čas aj na muziku. Dosť sa obávam, že budem mať menej voľna, ale posnažím sa urobiť všetko preto, aby som chvíle s hudbou a spevom nikdy nestratil,“ uzavrel.