René Sirota pracuje ako technológ v prevádzkarni centrálna údržba. Popri zamestnaní a rodine sa venuje fotografovaniu. Najradšej zaznamenáva snímky okolitej prírody a keďže býva v Tisovci, najčastejšie fotografuje krásy malebnej Muránskej planiny. Na turistické potulky prírodou či cykloturistiku si vždy pribalí aj fotoaparát a keď ho niečo zaujme, hneď to zveční. O svojej záľube nám ochotne porozprával.
Ako sa u vás zrodila láska k fotografii?
– Všetko sa začalo ešte v detstve. Môj otec sa amatérsky venoval foteniu, pričom nás počas rodinných výletov zachytával cez svoj klasický kinofilmový fotoaparát značky Zenit. Pozoroval som ho a fotografovanie ma začalo zaujímať. Postupne som skúšal robiť svoje prvé zábery.
Ako si spomínate na vaše začiatky?
– V minulosti, keď sa ešte fotilo na klasické kinofilmové fotoaparáty, bol proces fotenia o niečo náročnejší, ale o to zaujímavejší. Museli ste mať naštudované určité postupy a znalosti z tejto oblasti. Rád spomínam na časy, keď sme spolu s bratom a otcom vyvolávali v tmavej komore nasnímané zábery a netrpezlivo čakali na výslednú fotografiu. Dodnes si pamätám vôňu vývojky a ustaľovača. Dnes už len cvaknete a prakticky o nič sa nestaráte, všetko za vás urobí automatika. Boli to časy, keď to voňalo fotografiou.
Čo najradšej fotíte?
– Najradšej zaznamenávam scenérie okolitej krajiny, ale keď je príležitosť, fotím prakticky čokoľvek. Napríklad aj spoločenské a športové podujatia v meste a v okolí, svadby, stužkové či rôzne oslavy. No fotografovanie prírody a krajiny ma priťahuje najviac.
Aj u vás platí, že najfotogenickejšia je jeseň?
– Každé ročné obdobie je jedinečné a má svoje čaro. Ale naozaj je pravda, že jeseň je na fotografovanie najkrajšia. Ponúka širokú škálu farieb a inverzií. Pre fotografa je zaujímavý aj východ a západ slnka, zlatá hodinka v reči fotografa. Keď sú ideálne svetelné podmienky, vtedy si prichádza na svoje. Ja sa vždy snažím zachytiť cez objektív nejaký zaujímavý kontrast, emóciu. Páči sa mi, keď fotografia vyrozpráva určitý príbeh a zaujme oko diváka. Príroda je však nádherná a vždy ponúkne niečo zaujímavé, čo stojí za odfotografovanie. Slovensko je síce malá krajina, ale o to bohatšia na nádherné prírodné krásy.
Keď hovoríte o našej krajine ako o bohatej na prírodné krásy, ktorý kút je podľa vás najkrajší?
– Žijem v Tisovci, ktorý je vstupnou bránou do Národného parku Muránska planina. Práve tento kút mi je najbližší a často sem chodím na potulky s foťákom. Je pre mňa naozajstnou srdcovou záležitosťou. Ide o miesto ešte „neokukané“ turistami, kde je veľa zaujímavých prírodných scenérií. Vyskytuje sa tu napríklad lykovec muránsky, čo je jedinečný endemit rastúci iba v tejto lokalite. Na Veľkej Lúke sa nachádza tiež žrebčín s polodivokými koňmi – norikmi muránskeho typu, ktoré sú často aj na mojich záberoch. Alebo turisticky vyhľadávaná Čertova roklina. Muránska planina je skutočne atraktívna. Veľa zaujímavých miest v okolí Tisovca som spoznal aj vďaka môjmu svokrovi, vášnivému poľovníkovi, s ktorým chodievame na potulky prírodou. No rád fotografujem aj iné lokality, napríklad Vysoké alebo Nízke Tatry či Slovenský raj. V súčasnosti najradšej vyhľadávam menej turisticky známe lokality, ktoré sú pre mňa taktiež veľmi zaujímavé.
Máte vopred vytipované, čo budete fotiť?
– Priznám sa, zo začiatku som fotil viac-menej na náhodu. Keď sa mi vyskytla zaujímavá scenéria, vytiahol som foťák a urobil záber. Momentálne už viac plánujem, vyberám si konkrétne lokality, čas, ročné obdobie, ale i počasie. Chcem totiž, aby bola fotografia čo najpútavejšia. Aj teraz je to ale často o náhode, respektíve šťastí byť v správny čas na správnom mieste. No za tie roky už človek nadobudne určité poznatky a skúsenosti. Vie, kedy a kam ísť a čo bude zaujímavé odfotografovať.
Akou technikou fotíte?
– Ako som spomínal, mal som možnosť fotiť na klasický kinofilm, neskôr som prešiel cez kompaktné fotoaparáty až k zrkadlovke. Ešte stále mám po otcovi Zenit E11, ktorý je funkčný a občas ma láka ho využiť. Preto z času na čas urobím niekoľko záberov aj na tento historický kúsok. Fotografie boli na tú dobu pomerne kvalitné. Baví ma, keď sa môžem „vyhrať“ s parametrami foťáka a vytvoriť kreatívny záber.
Viete odhadnúť, koľko fotiek máte doma?
– Fúúú, za tie roky ich je obrovské množstvo. Nemám ich presne spočítané, ale všetky si archivujem na externý disk. Zvyknem ich použiť pri tvorbe rôznych kalendárov alebo fotokníh.
Zapájate sa aj do nejakých súťaží, prípadne vystavujete svoje snímky?
– Minulý rok som mal počas Michalských hodov v Pohronskej Polhore výstavu fotografií Muránskej planiny. Oslovujú ma aj rôzne združenia so žiadosťou o prezentáciu mojich záberov na svojich stránkach (región Gemer, Národný park Muránska planina, mesto Tisovec). Do súťaží sa zapájam pravidelne v občianskom združení Muránska planina – Čierny Hron. Podarilo sa mi už aj čo-to povyhrávať. Do súťaží fotím podľa zadanej témy – od prírodných krás, cez ľudové tradície, zvyklosti, až po kultúru či významných ľudí.
Inšpiruje vás nejaký významný fotograf?
– Snažím sa nekopírovať druhých. Každý fotograf si časom nájde vlastný štýl. Ale občas si popozerám aj fotografie druhých – pre zaujímavosť a možno i pre malú inšpiráciu.
Vieme, že máte aj nasledovníka…
– Áno, je to pravda. Fotografická vášeň prešla už aj na môjho dvanásťročného syna. Chodí so mnou na rôzne akcie, ale aj na turistiku či bicykel. A popritom pričuchol k fotografovaniu, zaujíma sa o to. Verím, že mu táto záľuba vydrží a naďalej pôjde v mojich šľapajach.
