Stojí sám nad údolím Hrona medzi Banskou Bystricou a Breznom už 750 rokov. Jeden z autenticky najzachovalejších a typologicky najzaujímavejších slovenských hradov – hrad Ľupča. Jeho areál využívali uhorskí panovníci na pobyty počas poľovačiek, ale aj na spravovanie krajiny. Vývoj hradu dokumentuje prístupy renesančných vlastníkov, kráľovského eráru i štátu k využívaniu hradných stavieb od jeho prvopočiatkov až po koniec 20. storočia. V roku 2002 sa jeho majiteľom stala akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a začalo sa so systematickou obnovou hradu. Komplex hodnôt sa dnes ešte viac rozrastá, k čomu dopomáha aj inštalácia rôznorodých kultúrnych a výtvarných celkov, sprístupnených pre širokú verejnosť. Doteraz zrealizované aktivity a obnova pamiatky prinavracajú hradu zašlú slávu a radia ho medzi klenoty Pohronia.
So systematickou obnovou hradu Ľupča súvisí aj pamiatkový výskum. Ide o odbornú činnosť, zameranú na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach a archeologických náleziskách.
Vykonáva sa ako príprava na obnovu a reštaurovanie kultúrnych pamiatok. O nevyhnutnosti jeho realizácie rozhoduje krajský pamiatkový úrad, zvyčajne na základe žiadosti vlastníka alebo správcu pamiatky.
Pre vytvorenie základnej koncepcie stanovenia postupov pripravovanej revitalizácie hradu Ľupča v roku 2002 vystala teda nutnosť hlbšie preniknúť do zložitosti stavebného vývoja architektúry a zároveň spresniť a rozšíriť jej dovtedajšie neúplné poznanie. Rovnako bolo potrebné objaviť a spoznať rozsah a stav zachovanosti výtvarnej výzdoby. Preto bolo prijaté rozhodnutie na vykonanie odborných pamiatkových výskumov, historicko-architektonického, archeologického i reštaurátorského. Ich výsledky, ako aj získané nové informácie, sa stali základným podkladom na vypracovanie pamiatkovej metodiky a návrhov na komplexné reštaurovanie interiérov hradu Ľupča. Výskum fasád exteriéru, vzhľadom na rozsiahlosť, ale najmä náročnosť technického zabezpečenia, bolo možné vykonávať až pred prípravou priamej realizácie ich reštaurovania.
Výskum, ako aj samotné reštaurovanie exteriérov, sa realizovali predovšetkým rozdelením do menších celkov na seba priamo nadväzujúcich postupných etáp.
Historicko-architektonický výskum
Historicko-architektonický, ale aj umelecko-historický výskum sa vykonáva od doby zrodu modernej pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. V súčasnosti podmienky jeho realizácie upravuje Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky 16/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu. Predmetom tohto výskumu je poznanie stavebného a historického vývoja skúmaného objektu so všetkými charakteristickými prvkami jednotlivých etáp (napríklad dispozícia, materiálová skladba, technológia výstavby, povrchové úpravy muriva, architektonické a remeselné detaily). Výstupy výskumu sa získavajú kombináciou poznatkov získaných z povrchového aj sondážneho výskumu priamo na pamiatke a z archívneho výskumu.Osobitnou úlohou je vymedzenie predmetu a rozsahu pamiatkovej ochrany a zároveň aj špecifikácia prvkov, ktoré sú nevhodné a rušivé. Podľa súčasných predpisov je súčasťou výskumu aj podrobný návrh na obnovu a položkový zoznam cenných detailov skúmanej pamiatky.
Archeologický výskum
Je súhrn odborných nedeštruktívnych metód a deštruktívnych metód a techník zameraných na vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu, evidenciu alebo na záchranu archeologického náleziska, archeologického nálezu alebo nálezovej situácie, ako aj na vyhľadávanie a zber archeologických nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou. Na hrade Ľupča sa tento typ výskumu realizoval na plochách nádvoria a v zásypoch podláh jednotlivých priestorov dolného a horného hradu.
Reštaurátorský výskum
V procese pamiatkovej ochrany a sprístupňovania historických, kultúrnych a výtvarných hodnôt národných kultúrnych pamiatok má nezastupiteľné miesto. Na rozdiel od ostatných pamiatkových výskumov má určité privilégium zasahovať priamo do materiálovej skladby pamiatky. V prípade architektonických pamiatok prevažujú invazívne metódy výskumu sondami a odberom vzoriek materiálov na laboratórne analýzy nad neinvazívnymi spôsobmi.
Cieľom je zistiť výskyt a definovať rozsah a stav zachovania predovšetkým pôvodných výtvarných a s nimi súvisiacich hmotných súčastí pamiatky.
Súčasťou je vypracovanie návrhu na reštaurovanie – navrhnutie postupu realizácie, výberu nových materiálov a celkovej technológie reštaurovania. Výsledky reštaurátorského výskumu významným spôsobom ovplyvňujú aj stanovenie metodiky sprístupnenia novoobjavených historických, umeleckých a pamiatkových hodnôt príslušnej pamiatky.
Stupeň poznania pamiatkového výskumu, najmä reštaurátorského, býva často limitovaný rôznymi okolnosťami, medzi nimi aj mierou šťastia či náhody. Preto sa stáva, že proces reštaurovania prinesie ďalšie nové nálezové situácie, ktoré dopĺňajú, spresňujú a nezriedkavo aj menia výsledky predchádzajúcich pamiatkových bádaní.
V nasledujúcom čísle novín Podbrezovan vám prinesieme ďalšiu časť seriálu, v ktorom odhalíme etapy dvadsaťročnej systematickej obnovy hradu Ľupča.
