V poslednej dobe sa často stretávame s rôznymi diskusiami o tom, či je správne striedanie letného a zimného času. Určite ste sa aj vy zamýšľali nad tým, ktorý čas vám vyhovuje viac a či je vôbec potrebné jeho striedanie.
Letný čas v tomto roku začal v nedeľu, 31. marca, kedy sme si o druhej hodine ráno posunuli čas o hodinu dopredu, čím sme si predĺžili deň. Letný čas vo všeobecnosti je označenie systémovej úpravy merania času, pri ktorej sa v letných mesiacoch roka nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale používa sa čas, ktorý je o určitú dobu (zvyčajne o jednu hodinu) posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola v minulosti predovšetkým úspora elektrickej energie, ktorá by bola inak potrebná pre večerné osvetlenie. Po skončení letného času sa hodiny posunú dozadu, čo zodpovedá slnečnému času, v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. V aktuálnom roku sa k nemu vrátime zo soboty na nedeľu, 27. októbra.
Niečo z histórie
Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel úplne zaviesť zmenu času. Viac mu šlo o to, aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý návrh na zavedenie letného času urobil až neskôr v roku 1907 londýnsky staviteľ William Willet.
V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v roku 1916 v niekoľkých európskych krajinách. Boli medzi nimi Švédsko, ktoré skončilo v ten istý rok, ďalej Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (od 30. apríla 1916 do roku 1918). Nápad si nezískal obľubu a po vojne ho zrušili. Aj Spojené kráľovstvo zaviedlo letný čas už v roku 1916. V Rusku bol letný čas zavedený v roku 1917, v niektorých rokoch si Rusi posúvali hodinové ručičky až o tri hodiny. Spojené štáty americké zaviedli letný čas spolu s časovými pásmami v roku 1918.
Na území Česko-Slovenska fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku, 1. decembra, zaviedli jediný raz v histórii takzvaný zimný čas, ktorý však bol trochu iný, ako ten dnešný. Nastal totiž opačný posun než v prípade letného času – hodiny sa posúvali nie dopredu, ale naspäť oproti stredoeurópskemu času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
Ako prvé začalo uplatňovať pravidelný letný čas Taliansko v roku 1966, potom sa pridalo Grécko (1971), Španielsko (1974) a Francúzsko (1976). V rokoch 1976 až 1981 sa dohodlo na používaní letného času desať členských štátov vtedajšieho Európskeho spoločenstva (ES), aby si navzájom zosúladili svoje časové pásma. Od roku 1980 už platil harmonizovaný prístup k posunu času v ES.
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu v roku 1979. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období, kedy ochladenie v januári 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny. Od letného času sa očakávali energetické úspory.
V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu, konkrétne v nedeľu nadránom, teda v čase, keď je vplyv zmeny času na pracovné aktivity minimálny. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný čas trvá sedem mesiacov. Pred rokom 1996 trval len šesť.
Využitie letného času
Letný čas sa používa najmä v miernom pásme. V tropickom pásme, kde je dĺžka dňa v lete takmer rovnaká ako dĺžka dňa v zime, by to nemalo význam. Rovnako to platí aj o polárnych oblastiach, kde noc trvá pol roka. Letný čas sa teda používa vo všetkých štátoch Európy (s výnimkou Islandu a od roku 2011 aj Bieloruska a Ruska).
Letný čas v krajinách EÚ upravuje smernica 2000/84/ES, ktorá ukladá členským štátom povinnosť prejsť na letný čas v poslednú marcovú nedeľu a späť na zimný čas v poslednú októbrovú nedeľu a to jednotne, aby sa predišlo potenciálnym problémom v doprave aj inde.
Argumenty za a proti letnému času
Letný čas má viaceré klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie.
Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné (oproti spotrebe na iné účely). Prieskumy Pražskej energetiky hovoria, že letný čas ušetrí iba 0,5 percenta spotreby energie a vedie k zvýšenej spotrebe benzínu.
Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku. Prejavom zmeny rytmu u citlivých ľudí môžu byť tiež nervozita, migréna, bolesti žalúdka či poruchy spánku.
Zrušenie v Európskej únii
Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času 84 percent účastníkov prieskumu, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Respondenti väčšiny krajín preferovali ponechanie letného času celoročne (vo Fínsku, v Dánsku, v Českej republike a v Holandsku bola väčšina za celoročný zimný čas), a tak sa termín zrušenia striedania časov posúval. Dňa 26. marca 2019 Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ, ktorá môže mať záverečné slovo.
