Predstavujeme vám

„Vždy som bol lokálpatriotom a neuvažoval som ani na chvíľu o tom, že by som opustil tento región“

 

 

Dňa 1. januára bol do funkcie vedúceho odboru technického a investičného rozvoja menovaný Ing. Tomáš Bevilaqua, ktorého sme požiadali o rozhovor:

K Železiarňam Podbrezová ste mali blízko už počas vysokej školy, kedy ste tu niekoľkokrát brigádovali. Čo vás motivovalo sa tu zamestnať?
– Do kontaktu so železiarňami som sa dostal už pred nástupom na vysokú školu. Bolo to prostredníctvom besied, ktoré robili zástupcovia ŽP na stredných školách. Zaujal ma ich program podpory vysokoškolákov formou štipendií. S pánom Vaisom, vtedajším šéfom personálneho odboru, som sa stretol a rozprával o možnostiach ešte ako tretiak na strednej. Navyše, v polovici deväťdesiatych rokov, keď som sa rozhodoval, kde nasmerujem moju profesionálnu kariéru, neexistoval v regióne iný seriózny zamestnávateľ. A keďže som bol vždy lokálpatriotom a neuvažoval som ani na chvíľu o tom, že by som opustil tento región, moje rozhodnutie bolo jasné – Železiarne Podbrezová.
Spomínané brigády počas letných prázdnin, respektíve poberanie štipendia od tretieho ročníka vysokej školy, boli len logickým pokračovaním môjho rozhodnutia. Paradoxom je, že práve vďaka rozhodnutiu pracovať v „miestnej firme“ som strávil desať rokov v Španielsku, resp. Katalánsku.

V Podbrezovej pracujete už sedemnásty rok. Ako s odstupom času hodnotíte toto obdobie?
– Ubehlo to rýchlo, najmä preto, že som pracoval v rôznych organizačných zložkách ŽP a jej dcérskych spoločnostiach na viacerých pozíciách s rôznorodou pracovnou náplňou. Takže môžem povedať, že sa neustále učím niečo nové. A keď sa človek učí, čas mu naozaj letí. Veľa som cestoval, vzdelával sa, zažil som stresujúce momenty, ale aj príjemné chvíle. Mne osobne prinieslo týchto sedemnásť rokov strávených v podniku veľa skúseností a zážitkov. Verím, že sa mi nadobudnuté vedomosti a skúsenosti darí denne zužitkovať pri plnení nových pracovných úloh.

 

Výrobná hala v španielskej Transmese
Výrobná hala v španielskej Transmese

 

Ako ste spomínali, počas pôsobenia v ŽP ste mali možnosť pracovať aj v dcérskych spoločnostiach, konkrétne v ŽP VVC a Transmese. V čom je to napríklad v Španielsku iné ako na Slovensku?
– Porovnávať Transmesu a ŽP je veľmi zložité, čo je spôsobené veľkosťou firmy. Transmesa je relatívne malá, má do 40 TH zamestnancov, a teda jeden človek musí riešiť celý komplex úloh. Naproti tomu ŽP sú firmou „obrovskou“, kde existuje ďaleko väčšia špecializácia, ale niekedy možno aj väčšia byrokracia.
Všetko má svoje výhody a nevýhody. Rozdiely sú, samozrejme, dané aj inou mentalitou ľudí a históriou spoločnosti.

Prezradíte nám niečo z vášho súkromia, ako trávite voľné chvíle?
– Keďže mám dve relatívne malé deti, väčšinu voľného času trávim s rodinou. Rád si rekreačne zašportujem a k športu sa snažím viesť aj moje deti. No keď si potrebujem naozaj oddýchnuť, vyberiem sa na poľovačku alebo rybačku.