Obec Podbrezová vybudovali železiarne

 

Štatút obce získala Podbrezová 1. januára 1953, po stodvanástich rokoch od vzniku fabriky a osady, ktorá tvorila jej súčasť. Miestny národný výbor (MNV), ktorý tvorili najmä osvedčení zamestnanci zo železiarní, pôsobil veľmi aktívne.

Práca v novovzniknutej obci bola uľahčená tým, že obec mala už veľmi dobrú obchodnú a občiansku vybavenosť vďaka fabrike. A tak sa MNV mohol sústrediť na činnosť a aktívnu pomoc pri akciách, ktoré organizovali železiarne. Šlo predovšetkým o organizovanie brigád na stavbách, ktoré železiarne budovali pre potreby obyvateľstva, napríklad pri rekonštrukcii bývalej kolkárne a neskôr telocvične SOKOL pre potreby krúžkov novozaloženého závodného klubu ROH, čím Podbrezová získala priestory pre kultúru. MNV organizoval brigády občanov aj pri dokončovacích prácach nového futbalového štadióna nad železničiarskou kolóniou, letného kúpaliska pod Smrekovou. Tieto stavby výdatne obohatili občiansku vybavenosť.

 

Pohľad na Podbrezovú v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Foto: archív redakcie

 

Koncom šesťdesiatych rokov došlo v obci k výraznej zmene, demolované boli objekty podnikových garáží a hasične pri ceste k železničnej stanici, aby prepustili miesto výstavbe haly zvarovne rúr veľkých priemerov. V údolí potoka Hnusno pod kostolom, na ploche bývalej ľudovej a meštianskej školy, boli vybudované garáže pre osobné aj nákladné autá a priestory požiarnej zbrojnice. Ako sa po rokoch existencie novej obce ukázalo, orgány štátnej správy jej nevenovali náležitú pozornosť a spoliehali sa len na to, že železiarne vlastnou výstavbou dopomôžu rozvoju obce, čo sa v plnej miere potvrdilo. V roku 1959 bola nadriadenými orgánmi schválená výhľadová štúdia podniku a súčasne bol daný pokyn na konkrétnu prípravu výstavby nového závodu. Súbežne bolo rozhodnuté, že pre pracovníkov výstavby vybudujú pohotovostné byty na Štiavničke. Rozhodli sa, že nebudú stavať v tom čase bežne používané drevené baraky, ale postavia sedem murovaných obytných domov. V rokoch 1960 – 62 ich postavili Pozemné stavby Banská Bystrica. Nakoľko po ich dobudovaní ešte nedošlo k výstavbe ťahární rúr, boli byty pridelené zamestnancom železiarní. Takto vznikla nová obytná zóna budúcej výstavby sídliska Štiavnička. Začiatkom šesťdesiatych rokov došlo k podstatnému zvýšeniu výroby ocele, čo vyvolalo nutnosť radikálne riešiť odlievanie ocele a následné stripovanie sviečkových ingotov. Rozhodnutie vybudovať pomocnú halu oceliarne si vyžiadalo likvidáciu pôvodnej zástavby na obchodnej ulici z 19. storočia, zrušenie dovtedajšieho napojenia obce na štátnu cestu a vybudovanie nového cestného mosta ponad Hron, spolu s cestným napojením obce a železničnej stanice na štátnu cestu. Keďže MNV nevlastnil žiadne budovy, železiarne odovzdali do majetku obce dve budovy so sociálnymi bytmi na ľavom brehu rieky Hron. Bolo rozhodnuté, že jedna z uvedených budov poslúži na kancelárske priestory MNV a ďalšie služby a prízemie väčšej budovy bude prispôsobená pre obchodnú činnosť. Pošta bola presťahovaná do bytového domu č. 15 a lekáreň do bytového domu č. 16 na Benešovej ulici.

Po vysťahovaní objektov boli zdemolované Mäsiarstvo a údenárstvo J. Brozmana (obytný dom, obchodné priestory, bitúnok, stajne, chlievy, hospodárske budovy s dvorom), rodinný dom E. Jančíka a predajňa hodinárstva, zlatníctva a opravovne hodín, budova žandárskej stanice, bytový dom s predajňou obuvi Baťa a lekárňou s priestormi na prípravu liekov, budova závodnej ambulancie a materskej školy, budova mliekarne, poštového a telegrafného úradu s bytom a zubnou ambulanciou, budova holičstva a kaderníctva, areál Jednoty, pozostávajúci z bývalého Pohronského družstva, dve veľkopredajne, sklady, byty, administratívne priestory a garáže, benzínová čerpacia stanica Molota, úzkorozchodná vlečka vedúca k údolnej stanici šikmého výťahu a oplotenie a park pred riaditeľskou budovou. Po vykonaní asanačných prác došlo k vybudovaniu ľavo aj pravobrežných oporných múrov rieky Hron, až po nový cestný most do obce a k železničnej stanici a zasypané bolo pôvodné koryto odpadového kanála zo zrušenej hydrocentrály pri riaditeľskej budove.

Aj napriek neprajným postojom okresných a krajských orgánov štátnej správy, rozvoj obce Podbrezová, vďaka železiarňam, pokračoval. Už v roku 1965 sa začala príprava výstavby družstevno-stabilizačných bytov na ploche bývalej železničiarskej kolónie a postupne došlo k dostavbe celého sídliska. Začali sa prípravy na výstavbu nového závodného klubu ROH, obchodného domu Jednota, aj novej budovy pošty a spojov. Všetky uvedené rozvojové akcie, ktoré mali slúžiť širokej verejnosti, projekčne a dodávateľsky zabezpečovali železiarne. Súbežne s náročnou prípravou výstavby prevádzok rúrového programu sa podarilo schváliť výstavbu závodného klubu ROH, ktorá bola slávnostne uvedená do prevádzky 15. októbra 1974. Nový obchodný dom Jednoty bol otvorený slávnostne 5. decembra 1975 a následne v roku 1976 aj Pošta a telefónna ústredňa.

V súvislosti s výstavbou nového závodu došlo v roku 1968 k postupnému vysťahovaniu rodín bývajúcich v siedmich bytových domoch na Štiavničke a uvoľnené byty boli dané k dispozícii pre potreby projektových a dodávateľských organizácií, podieľajúcich sa na výstavbe. Železiarne následne zabezpečili na Štiavničke vybudovanie 120 bytových jednotiek a neskôr 96 bytových jednotiek. Spolu so siedmimi domami bolo vytvorené malé sídlisko s kapacitou pre ubytovanie 1200 pracovníkov. Po ukončení koncentrovanej priemyselnej výstavby železiarní v starom aj novom závode a po postupnom odchode pracovníkov dodávateľských organizácií, boli bytové domy a byty po rekonštrukcii dané do užívania zamestnancom železiarní.
Železiarne svojim aktivitami neovplyvnili len dovtedy málo obývanú osadu Štiavnička, ale aj časť obce Lopej. V lokalite pod Zuberštínom v rokoch 1980 – 89 vyrástol v dvoch etapách moderný areál SOU hutníckeho.

Z uvedeného vyplýva, že od oficiálneho ustanovenia obce v roku 1953 najväčšiu zásluhu na jej rozvoji mali železiarne. Svojimi aktivitami prispeli k rozvoju bytovej výstavby a rastu obyvateľstva a k zvýšeniu úrovne spoločenskej, obchodnej, kultúrnej a športovej vybavenosti. Podbrezová sa tak stala jednou z popredných obcí okresu Brezno a železiarne podstatnou mierou prispeli k jej životaschopnosti.

 

Súťažná otázka č. 19:

Kedy získala Podbrezová štatút obce?

Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho čísla.