Čo majú spoločné Kostarika, Nový Zéland a Slovensko?

 

V letnej edícií „tajomných miest“ na Slovensku vám prinášame (ne)známe unikáty, ktoré sú podobné tým svetovým. Zatiaľ sme vám predstavili runové nápisy vyryté v skalách a slovenský čínsky múr, ktorý samozrejme nebol takých rozmerov ako ten „pravý“. Výnimkou budú Megoňky, ktoré sú svojho druhu najväčšie práve na Slovensku.

Ak poznáte „tajomné“ miesto na Slovensku, ktoré stojí za to vidieť, zašlite nám ho na adresu: noviny@zelpo.sk.

V Čadci, konkrétne v časti Milošová – Megoňky, sa nachádza zvláštny prírodný úkaz, nad ktorým si lámu hlavu nielen Slováci. Skaly tam majú dokonalý tvar oválu alebo gúľ rôznych rozmerov. Niektoré dosahujú veľkosť až tri metre a vážia desiatky ton. Ich vek sa odhaduje až na štyridsať miliónov rokov a pochádzajú z čias kriedy až stredného eocénu. Objavené boli pri ťažobných prácach v roku 1988 a sú súčasťou väčšieho komplexu, ktorý je dlhý približne päť kilometrov a nachádza sa pod hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd, od Megoniek po Klokočov. Najlepšie sú gule videné v kameňolome, do ktorého je vstup zdarma.

Vesmírne telesá

Megoňky môžete nájsť aj ako stále súčasť skaly. Foto: pokladyslovenska.skZloženie gúľ je prevažne z pieskovca a o ich pôvode sa vedú mnohé vedecké diskusie. Vo vnútorných vrstvách sa nachádzajú úlomky vápenca, červenej žuly a ďalších nerastov, ktoré sa v kameňolome a jeho okolí vôbec nevyskytujú. To robí z Megoniek nielen významnú geologickú lokalitu, ale dáva priestor aj rôznym konšpiračným teóriám. Jednou z nich je hypotéza, že gule priniesli mimozemšťania. Túto „ufologickú“ senzáciu podporil fakt, že podobné gule, zložením aj tvarmi, boli nájdené na Marse. Racionálnejším vysvetlením však je, že gule, alebo konkrécie, ako sa nazývajú v odborných kruhoch, vznikli vo vnútri pórovitých sedimentov počas postupného spevňovania budúcej skaly. V hornine sa okolo pevných teliesok alebo zrniek piesku, či hornín a skamenelín začal zrážať cementačný materiál (ako napríklad piesok, úlomky hornín či skameneliny) a postupne vznikali guľovité telesá. Ich výskyt na Marse teda nie je ničím výnimočným, nakoľko tam môžu platiť rovnaké prírodné zákony ako na Zemi.

Ďalšou možnosťou vzniku je aj vulkanická činnosť alebo postupné nabaľovanie sa hornín v pravekom mori. Dodnes ale nie je ani jedna z teórií dostatočne podložená dôkazmi.

Jediné svojho druhu

Najväčšia kamenná guľa má priemer až tri metre a jej hmotnosť je približne tridsať ton. Nájsť tu môžete aj ďalšie, menšie gule s priemerom od dvadsaťpäť do deväťdesiat centimetrov. Zaujímavosťou je aj miesto odkiaľ guľa „vypadla“. Je to lôžko s priemerom päť metrov.

 

Najväčšia z gúľ je rozdelená na dve polovice. Pravdepodobne následok prác v kameňolome. Stále však drží pokope. Foto: numbersia.sk

 

Podobné telesá sa nachádzajú aj na juhu Kostariky. Sú menšie, ale zato vo väčšom počte. Kostarika má okrem prírodných gúľ aj omnoho väčšie, žulové, ktoré už ale pravdepodobne vytvoril človek, nakoľko je ich povrch hladko vyleštený. Odhad roku, v ktorom boli vyrobené ostáva záhadou.

Na Novom Zélande sa tieto gule volajú Moeraki Boulders, sú zvyčajne vulkanického pôvodu, nachádzajú sa na južnom podbreží a najväčší má priemer dva metre, čo je o meter menej ako má balvan v Megoňkách.

Podobné telesá môžete nájsť aj v Austrálii, Mexiku alebo Srbsku. Tie v Megoňkách však patria k najväčším svojho druhu na svete.

Dodnes nie je známy presný počet megoňských gúľ, nakoľko ich v čase objavenia ľudia „rozkradli“ a vyzdobili si nimi záhradné skalky. Vtedy ešte netušili, o aký významný geologický objav ide. Tie väčšie kusy poputovali do múzea alebo opäť do súkromných zbierok. Dnes je akékoľvek narušenie alebo odcudzenie gúľ prísne trestané a hrozia za to vysoké pokuty. Od roku 2003 sa oblasť nachádza v najvyššom stupni ochranného pásma. Vydať sa k nim na túru samozrejme môžete.

Ako sa k nim dostať

Ak sa vyberiete autobusom, tak mestskou hromadnou dopravou z Čadce pôjdete do Milošovej a vystúpite na konečnej zastávke Milošová – Megoňky. Zazriete ich hneď v kameňolome. Podobne sa k nim dostanete aj autom, smer Čadca – Milošová – Megoňky. Zelenú majú aj cyklisti. Z Čadce na smer Svrčinovec a neďaleko mosta pri železničnom prechode Makovských spojov je prechod na druhý breh, ktorý je určený chodcom aj cyklistom. Zo Svrčinovca vedie aj turistická trasa po zelenej značke. Je to prechádzka približne na dve hodiny. Po zelenej značke sa dostanete k osade Dejovka, až za české hranice a pokračujete po obec Mosty u Jablnkova, kde prejdete na modrú turistickú značku. Následne pri Motyčanke prídete po žltej turistickej značke k cieľovému bodu Megoňky. Ak si chcete trasu skrátiť, tak môžete ísť z ktorejkoľvek spomínanej obce po danej turistickej značke.