Vieme, čo kupujeme? Naučme sa správne čítať etikety na potravinách

 

V dnešnej dobe, keď na pultoch v obchodoch nájdeme tisícky produktov, je orientácia v nich hotová „značkoveda“. Niekedy ani tak nejde o orientáciu ako o to, že častokrát ani nerozumieme tomu, čo je na etikete napísané. Ktoré informácie sú pre nás dôležité a ako si správne vybrať? Či tomu veríte alebo nie, správna voľba potravín rozhoduje aj o tom, ako často budeme navštevovať lekára.

Priemerný supermarket na Slovensku má na svojich pultoch vyše štyridsať tisíc produktov z rôznych kútov sveta. Hoci bolo Slovensko v minulosti poznačené viacerými kauzami o nekvalite potravín z cudzích krajín, stále sa minimálne zaujímame o to, čo kupujeme. Nedávny prieskum Združenia pre zdravie a výživu ukázal, že iba pätina Slovákov sa čiastočne zaujíma o to, čo kupuje a pozerá iba takzvané „éčka“ a dátum spotreby. Čo je pre kupujúcich veľmi dôležité, je samozrejme aj cena produktu. Nemusí však byť pravidlom, že drahší výrobok je kvalitnejší, takisto ako to, že lacnejší má menej výživových hodnôt. Na etikete si treba všímať predovšetkým informácie o zložení výrobku, tabuľku výživových hodnôt a pôvod produktu. Ak sa správne naučíme čítať obsah chemických prísad, môžeme sa vyhnúť aj možným zdravotným problémom.

 

Všade samé „éčka“

Účelom konzervantov je predĺžiť životnosť potravín. Rôzne farbivá, ochucovadlá a emulgátory sú však pre náš organizmus cudzorodé látky a dokážu oslabiť prirodzenú očistnú schopnosť nášho tela, a tak ho zaťažiť toxickými usadeninami. To niekedy spôsobuje bolesti hlavy, únavu, prispieva k stresu alebo v horších prípadoch má za následok alergiu, astmu alebo iné ochorenia. Každý výrobca je povinný uvádzať na obaloch všetky použité aditíva, „éčka“. Dobrou správou je, že čoraz častejšie vidíme na obaloch písané „neobsahuje umelé farbivá“ alebo „bez umelých prísad“. Dokonca sa do mnohých pridávajú bezpečné, prírodné antioxidanty, ako je kyselina citrónová alebo kyselina askorbová (vitamín C, askorbany E 300-304). Tou zlou je, že ešte stále je dosť výrobkov, ktoré obsahujú škodlivé syntetické látky. Napríklad butylhydroxyanizol (BHA) sa používa na ochranu a dlhšiu trvanlivosť niektorých potravín, ako sú obilniny, žuvačky a zemiakové lupienky. Pridáva sa aj do gumových a ropných produktov a to už neznie najlepšie. Podľa Národného inštitútu zdravia je BHA karcinogén, ktorý poškodzuje žalúdok. Butylhydroxytoluen (BHT) je podobný BHA a používa sa v olejoch, ryži, živočíšnych tukov, ale aj v kozmetike. Môže vyvolať silnú alergiu a kožný ekzém.

 

Pri výbere potravín, ktoré majú nadmerný počet „éčok“, by sme mali byť skutočne opatrní.
Pri výbere potravín, ktoré majú nadmerný počet „éčok“, by sme mali byť skutočne opatrní.

 

Do mäsových výrobkov, ako sú párky, šunka a klobása, sú často pridávané dusitany a dusičňany (E 249-252). V tele vytvárajú vysoko karcinogénne nitrozlúčeniny a najlepšie je vyhnúť sa takýmto potravinám. Niektoré látky v jedle zvýrazňujú chuť. Je to napríklad glutaman draselný (E622), inosinan sodný (E631), kyselina benzoová a benzoany (E210-219), ktoré sa nachádzajú v nealkoholických nápojoch, pive a šalátových zálievkach.

Pri výbere potravín, ktoré majú nadmerný počet „éčok“, by sme mali byť skutočne opatrní. Neznamená to však, že potravina, ktorá obsahuje nejaký typ konzervantov alebo iného farbiva je škodlivá. Škodlivými sa tieto umelé prídavné látky stávajú vtedy, ak ich konzumujeme vo veľkých množstvách každý deň a nekombinujeme ich s potravinami, ktoré sú takpovediac „čisté“. Sú to napríklad plnotučné mlieko, ovocie, zelenina, káva, cukor, med, smotana, nearomatizované čaje, neochutené jogurty so živou kultúrou, balená pramenitá voda, prírodné minerálne vody. Všetky umelé prísady sú kontrolované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín, ktorý síce odporúča obmedzovať takéto potraviny, no dennú „zdravú“ dávku stanovil na tridsať miligramov, na zlepšenie chuti na kilogram telesnej váhy denne.

 

Všetky umelé prísady sú kontrolované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín
Všetky umelé prísady sú kontrolované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín

 

Pozor na cukor

   Látka, ktorá zvyšuje chuť potravín a podporuje ich životnosť je cukor. Všetkého veľa škodí platí dvojnásobne pri cukroch. Nadmerná konzumácia môže viesť k zvýšenému riziku vzniku srdcových ochorení alebo k vzniku cukrovky druhého typu. Výborný spôsob, ako predísť týmto ochoreniam, je sledovať množstvo cukru na etikete. Cukor však na etikete môže byť aj takpovediac skrytý. Môžeme ho nájsť pod označením ako glukóza, laktóza, fruktóza, sacharóza, maltóza a mnohé ďalšie. Nadmerná konzumácia cukru, okrem iného, zamedzuje aj prísun vlákniny, minerálov a vitamínov do tela.

 

Nie sú tuky ako tuky

   Tuky patria medzi základné živiny v našej strave a naše telo ich potrebuje. Neutrálne tuky sú zložené z glycerolu a mastných kyselín, tie sa delia na dve skupiny: nasýtené a nenasýtené mastné kyseliny. Nenasýtené mastné kyseliny sú pre telo prospešné a kyseliny z radu omega – 3, napríklad priaznivo pôsobia na chod mozgu, nervového tkaniva a ako prevencia proti srdcovo-cievnym chorobám. Takéto zdravé tuky môžete nájsť najmä v rybách, orechoch, semenách olejnatých rastlín, ale aj v avokáde, kokose, čiernych olivách, stejkoch, plnotučnom mlieku, parmezáne alebo horkej čokoláde. Opakom sú nasýtené mastné kyseliny, ktorých nadmerná konzumácia zvyšuje hladinu cholesterolu a tým zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Preto je dôležité rozlišovať medzi týmito kyselinami a obmedziť príjem nasýtených mastných kyselín. Nezdravé tuky sú v slanine, masti, vyprážaných pokrmoch, v jedle rýchleho občerstvenia, ale aj v šľahačke. Priemerný denný príjem nasýtených mastných kyselín by nemal presiahnuť 21 až 31 gramov.

 

Vedieť sa orientovať v čítaní etikiet nie je vždy jednoduché
Vedieť sa orientovať v čítaní etikiet nie je vždy jednoduché

 

Hotová „značkoveda“

   Ak ste si niekedy mysleli, že EAN kód so začiatočným trojčíslím 858 je symbol toho, že výrobok je vyrobený na Slovensku, nemusí to byť vždy pravda. Tento kód bol výrobku pridelený na Slovensku, ale môžu oň požiadať aj „neslovenské“ firmy alebo slovenský distribútor, ktorý nakupuje výrobky z dovozu. Za slovenskú potravinu sa považuje taká, ktorá má minimálne 75 percent vstupných surovín pochádzajúcich zo Slovenska a takisto aj výrobný proces je realizovaný na Slovensku. Takáto potravina je označená logom „slovenská potravina“. Označenie „vyrobené na Slovensku“ nemusí znamenať, že obsah vstupných surovín je slovenského pôvodu. Môžu byť nakúpené zo zahraničia a len finálna fáza výrobku je dokončená na Slovensku. Takéto označenia sú zväčša umiestnené vedľa čiarového kódu.

Vedieť sa orientovať v čítaní etikiet nie je vždy jednoduché. Ako správne nakupovať? Ak by sme mali sondovať každý jeden výrobok v obchode, strávime tam raz toľko času ako zvyčajne. Malou pomôckou pri výbere potravín vám môže byť potravinový semafor alebo hodnotiaca tabuľka s „éčkami“. Noste ich vždy v peňaženke a v prípade, že budete mať na nakupovanie viac času, pozorne preštudujte etiketu. Vaše zdravie vám to časom určite oplatí.