Terapia strachom

 

V dnešnom svete sa čoraz častejšie stretávame s pojmom fóbia. Ľudia môžu mať strach úplne zo všetkého a keď si na internete vyhľadáte zoznam fóbií, nájdete tam naozaj pestrú paletu od aerofóbie, čiže strachu z prievanu až po zoofóbiu – strachu zo zvierat.

Fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom alebo situáciám. Je to strach pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. Psychológovia v súčasnosti členia fóbie do troch skupín, a to spoločenské fóbie, záchvaty panickej hrôzy a špecifické fóbie.

Spoločenské fóbie sa vyznačujú najmä paralyzujúcim strachom zo styku s ľuďmi, napríklad pri pracovnom a spoločenskom stretnutí či rokovaní. Môže ísť aj len o obyčajnú komunikáciu s predavačom v obchode či s niekým na ulici.

Záchvaty panickej hrôzy sa údajne rodia bez zjavného dôvodu. Každý dôsledok však musí mať príčinu, či už je ňou napríklad psychické oslabenie, alebo naopak psychické vypätie ako spúšťací mechanizmus. Ľudský organizmus má určitú mieru odolnosti a schopnosti odolávať preťaženiu, u trénovaných jedincov je prah odolnosti značne vyšší. Ale v mimoriadnych situáciách, niekomu na to stačí napríklad len to, že sa vezie vo výťahu, ktorý sa zasekne a zhasne v ňom svetlo, sa záchvat panickej hrôzy spustí a nedá sa zastaviť.

Špecifické fóbie sú zvyčajne zaradené už do spomínaných fóbií a súvisia s našimi prapredkami.

Fóbie vrodené a získané

Medzi fóbie s pretrvávajúcim podvedomým chorobným strachom vychádzajúcim z reálnej hrozby v ďalekej minulosti môžeme zaradiť strach z hmyzu a zvierat, napríklad strach z pavúkov (arachnofóbiu), zo včiel (apifóbiu), z plazov (herpetofóbiu) či z myší (musufóbiu).

Chorobná hrôza z vonkajšieho prostredia zahŕňa napríklad akrofóbiu (strach z výšok) a achluofóbiu (strach z tmy). Ďalej sem patrí strach z krvi a zranení a strach z nebezpečných situácií, predovšetkým klaustrofóbia, čo je hrôza z uzavretých a malých priestorov.

Okrem týchto klasických strachov dnes vzniká celý rad ďalších fóbií. Vytvárajú sa v rovnakých oblastiach mozgu ako u našich prapredkov, ako primárne pocitové reakcie na vonkajšie podnety. Sklon k fóbii je väčší u ľudí, u ktorých aspoň jeden z rodičov trpel fóbiou.

Foto: pexels.com
Foto: pexels.com

Ďalšie fóbie môžu vznikať z traumatických zážitkov v detstve, ktoré sa môžu opäť prejaviť v dospelom veku. Spúšťacím mechanizmom tu môžu byť zážitky, ktoré podvedome pripomínajú traumatické situácie z detstva. Je to napríklad situácia, keď ste sa ako dieťa báli ísť v noci po tme na záchod, alebo ste si predstavovali rôzne strašidlá a fiktívne postavy, pričom ste sa bezpečne cítili len pod svojou perinou. Mnohí ľudia sa panicky boja tmy až do dospelosti, k tomuto strachu sa priznávajú najmä ženy.

Liečenie fóbií

Liečenie fóbií je zložité, ale možné. Zjednodušene povedané, pacient musí chcieť. Musí si uvedomiť, že fóbie sú vyliečiteľné, čo potvrdzujú nezávislé výskumy a praktické výsledky z celého sveta. Napríklad arachnofóbiu (strach z pavúkov) liečia v zahraničí za prispenia počítačom vytvoreného virtuálneho prostredia, takzvanej virtuálnej prilby.

Pacient si musí uvedomiť, že tento problém má nespočetne veľa ľudí na celom svete. Fóbiu možno úspešne liečiť aj bez použitia liekov. Jednou z metód je uplatnenie vekovej regresie v hypnóze. Odborník najskôr psychoterapeutickým pohovorom urobí analýzu osobnosti človeka a jeho problémov. Následne zistí príčinu vzniku fóbie v určitom čase, napríklad v detstve. Pomocou hypnózy je potom možné príčinu fóbie „vymazať“.

Foto: pexels.com
Foto: pexels.com

Strach vzniká v detskom veku, od troch do ôsmich rokov, ale fóbia je nie vždy viazaná na detské roky. Môžu k nej viesť aj veľmi silné až ochromujúce zážitky v dospelosti. Je potrebné zistiť príčiny a s príčinami ako spúšťacím mechanizmom možno odstrániť aj psychický dôsledok, teda fóbiu a umožniť zapojenie človeka do normálneho života.
Jednou z ciest je postupné vystavovanie pacienta obávanej situácii v kombinácii s farmakoterapiou. Táto terapia je založená na fakte, že úzkosť (strach) nemôže rásť donekonečna a ak je pacient v kontakte s obávanou situáciou dostatočne dlho, začne úzkosť klesať. Pomocou antidepresív sa dá úzkosť obmedziť a táto cesta napokon vedie k úplnému potlačeniu fóbie. Ak má napríklad pacient strach z tmy, najprv spáva pri zapnutej lampe, potom už len pri pootvorených dverách a napokon mu tma neprekáža.

Zlaté pravidlá boja proti fóbii:

– pamätať si, že úzkosť je nepríjemná, ale nie nebezpečná,
– neutekať od situácie, ktorá naháňa strach,
– prikázať si, že strachu je potrebné čeliť,
– čím dlhšie budete strachu čeliť, tým lepšie sa budete cítiť,
– čím skôr sa postavíte strachu zoči-voči, tým skôr sa ho zbavíte.