S otvorením nového školského roku si pripomíname významné výročie. Od prestrihnutia pásky na vtedy novovybudovanej škole Stredného odborného učilišťa hutníckeho v Lopeji, uplynie prvého septembra už tridsaťpäť rokov. História výchovy učňovského dorastu v podbrezovských železiarňach je veľmi bohatá a nie každý vie, že už na sklonku devätnásteho storočia bolo v Hroneckom komplexe zriadené školiace stredisko v klincovni a neskôr v kováčskej dielni v Podbrezovej. Míľnikov vo vývoji výchovy učňovskej mládeže bolo viac, ale na sklonku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia bolo azda najvýznamnejším zaradenie do siete stredných odborných učilíšť v roku 1985 a o rok na to odovzdanie nových priestorov školy v Lopeji do užívania.
Dosiahnuť tento cieľ nebolo vôbec jednoduché
Podbrezovské železiarne, ako fabrika s perspektívnou budúcnosťou, začali svoje úsilie o vybudovanie vlastnej školy s komplexnou výučbou už v roku 1963, predložením prvej projektovej štúdie na výstavbu učilišťa pre tristo učňov. O rok neskôr bola vypracovaná ďalšia projektová dokumentácia na kapacitu štyristo učňov so školou, internátom a dielňami a bol vypracovaný aj úvodný projekt. Škola mala stáť na ploche bývalej železničiarskej kolónie na Kolkárni v Podbrezovej. Ministerstvo ťažkého priemyslu (MŤP) ju z plánu investičnej výstavby vyškrtlo.
Museli stačiť dielne
Strojárne Piesok patrili pod to isté ministerstvo, došlo preto k rozhodnutiu, že teoretickú výučbu zabezpečí Stredné odborné učilište strojárske v Piesku a praktická výučba bude v Miestnom odlúčenom pracovisku, na čo postačili učňovské dielne. V marci roku 1969 bola vypracovaná projektová štúdia na ich výstavbu. Pri schvaľovaní tejto stavby vyšlo Generálne riaditeľstvo hutníctva železa (GRHŽ) v Prahe v ústrety železiarňam, pretože do práve budovaných ťahární rúr bolo potrebné zabezpečiť prísun mladých špecialistov. Pri výbere miesta bola podmienka, aby to bolo finančne čo najmenej náročné. Ako stavenisko bola vybratá záhrada vedľa tenisových dvorcov (dnes Dom športu), pričom nové dielne boli prepojené spojovacou chodbou s bytovým domom, ktorý bol prerobený na šatne a kancelárie majstrov. Výstavba dielní sa začala 1. apríla 1970 a 1. septembra 1971 (pred päťdesiatimi rokmi) boli dielne dané do užívania. Na čas to vyriešilo situáciu vo výchove učňovského dorastu, pretrvával však problém s ich ubytovaním.
Od svojho zámeru neupustili
Rozhodnutie o Švermových železiarňach, ako výrobcovi a exportérovi presných rúr do Sovietskeho zväzu, si vyžiadalo aj štrukturálne zmeny v príprave a odbornosti pracovníkov. Dovtedy zaužívaný systém výchovy učňov bol len provizórnym riešením, opätovne sa preto železiarne začali pokúšať o prípravy na dosiahnutie svojho dlhoročného cieľa, výstavby školy, so zámerom zabezpečovať výučbu komplexne. Z viacerých možných umiestnení bola ako stavenisko učilišťa vybratá lokalita v Lopeji, ktorá najlepšie spĺňala požiadavky určené na prevádzku takéhoto zariadenia. Investičný zámer bol v máji 1977 predložený na posúdenie GRHŽ v Prahe. V zmysle smerníc ministerstva školstva bol vypracovaný na druhú veľkostnú skupinu, t.j. na výchovu 720 učňov, čo zodpovedalo železiarňam, s ohľadom na ich rozvoj. Generálne riaditeľstvo nesúhlasilo s predloženým investičným zámerom a vrátilo ho k prepracovaniu s tým, že celá navrhovaná stavba musí byť rozdelená na dve etapy, s limitovanými nákladmi. Na tomto podklade bol vypracovaný návrh investičného zámeru s parametrami SOU prvej veľkostnej skupiny, t. j. pre 480 učňov. Návrh bol schválený v apríli roku 1978. Počas posudzovacieho procesu vyšla Mostáreň Brezno s iniciatívou vybudovania integrovaného odborného učilišťa pre zhruba tisíc učňov. Vedenie Železiarní Podbrezová však od svojho zámeru už neustúpilo s odôvodnením zabezpečenia výučby učňov v špeciálnych odboroch, aby zvládli obsluhu a údržbu v tom čase najprogresívnejších technologických zariadení. Za presadzovanie výstavby vlastného SOU sa železiarňam ušlo kritiky od hospodárskych aj politických orgánov.
Výstavba v dvoch etapách
Dňa 23. novembra 1978 bola napokon schválená prvá stavba SOU s kapacitou ubytovacej časti 370 lôžok a výučbovej časti, vrátane dielní pre 480 žiakov. Z toho malo byť v prvej etape vybudovaných 120 lôžok a teoretická časť pre 240 žiakov. Realizovanie dlho očakávanej výstavby prvej etapy sa začalo v októbri roku 1980 a ukončená bola k 1. septembru roku 1986. Súbežne s ňou prebiehali prípravy na druhú etapu výstavby. V projektovej úlohe bola navrhnutá výstavba dielní, laboratórnej časti, telocvične, aj stravovacej časti. Výstavba druhej etapy bola začatá v októbri roku 1985 a skončená na jeseň roku 1989. Železiarne Podbrezová zdolávali mnoho prekážok, kým sa im podarilo vybudovať vlastné moderne vybavené Stredné odborné učilište hutnícke Podbrezová. Iróniou osudu je, že fabriky, ktoré im chceli v tom zabrániť, dnes už ani neexistujú.
Dnes škola na špičkovej úrovni
Od odovzdania novej budovy do užívania sa udiali ďalšie historické míľniky, aj také, ktoré učilišťu neprospeli, ale napokon sa škola opäť vrátila Železiarňam Podbrezová. Realizovaných bolo množstvo projektov, ktoré priebežne zvyšujú úroveň vybavenia tejto školy. V najbližšom období to bude veľká investícia, o ktorej hovoriť je zatiaľ predčasné. Jedno je však isté, naša súkromná škola dosiahla vďaka svojmu zriaďovateľovi špičkovú úroveň a stala sa vyhľadávanou výchovno-vzdelávacou inštitúciou.
