Vedenie akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová odmenilo aj tento rok zamestnancov, ktorí v materskej alebo v niektorej z jej dcérskych spoločností odpracovali tridsať rokov. Celkovo štrnásť pracovníkov si z rúk Jána Villima, člena Predstavenstva a personálneho riaditeľa ŽP a.s. prevzalo ďakovný list a hodinky.
„Ďakujem vám za roky výborne odvedenej práce. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili darček – hodinky, aby vám čas išiel správne, teda nie tak rýchlo a aby ste si užívali súkromný a aj pracovný život až do riadneho dôchodku. Ďakujem vám ešte raz za všetko,“ povedal v príhovore.
Krátko po ocenení sme niektorých zamestnancov oslovili, aby sa s nami podelili o svoje dojmy a zaspomínali si na tri dekády v našej spoločnosti.
• Milan Malček, Športový klub Železiarne Podbrezová: Do zamestnania som nastúpil hneď po skončení školy, konkrétne do prevádzkarne valcovňa bezšvíkových rúr. Pracoval som na viacerých pozíciách. V súčasnosti som správca ubytovacieho zariadenia na Štiavničke.
Za tridsať rokov som prešiel rôznymi pozíciami, takže môj pracovný život bol pestrý. Rád spomínam najmä na prvú polovicu deväťdesiatych rokov, keď ešte nechodili všetci autami a v živej pamäti mám, ako sme cestovali plnými autobusmi. V myšlienkach mám aj kolegov, ktorí už, žiaľ, nie sú medzi nami. Mám množstvo zážitkov, pričom sme sa v minulosti stretávali aj mimo zamestnania. Myslím si, že kedysi bolo medzi ľuďmi viac spolupatričnosti. Dnes sú všetci viac vystresovaní a uzavretí. Keď to porovnám s minulosťou, pred rokmi si ľudia i viac pomáhali.
Celý svoj doterajší pracovný život som strávil v podbrezovských železiarňach. Veľmi si cením, že si na nás zamestnávateľ takto spomenul. Som za to veľmi rád.
• Marek Náther, valcovňa bezšvíkových rúr: Pracujem na pretlačovni, príprava vsádzky. Začiatky v Železiarňach Podbrezová boli náročné. Musel som si zvyknúť na ranné vstávanie, ale i starších spolupracovníkov. Potom to už išlo samo. Ľudia prichádzali i odchádzali, ale mám množstvo pekných zážitkov. Keď je dobrá partia, aj ťažšia práca sa dá ľahšie zvládnuť. V železiarňach sme pracovali celá rodina – rodičia i súrodenci. Pozornosť od zamestnávateľa ma veľmi potešila a som rád, že takýmto spôsobom ocenil našu prácu.
• Stanislav Kester, ŽP Informatika s.r.o.: Nastúpil som na pôvodné investičné oddelenie a v tom čase sa pripravoval nákup telefónnej ústredne. Stretol som sa s pánom Bánikom, vtedajším vedúcim výpočtového strediska, ktorý ma pozval na stáž. Popri práci na investičnom oddelení som vo výpočtovom stredisku zotrval asi pol roka, neskôr som tam prestúpil na vtedajší odbor informatiky. Keď sa pozriem na tých tridsať rokov, pracujem v oblasti, kde je stále niečo nové, a to sa mi na tejto práci páči. Človek sa tak neustále učí. Kolektív je výborný, práca je zaujímavá, preto som tu už tri desaťročia. Roky ubehli veľmi rýchlo, akoby bolo včera, keď som začínal. Mám pocit, že čas v škole trval päťnásobne dlhšie ako týchto tridsať rokov. Vedenie našich železiarní odmeňuje zamestnancov už roky, čo je na Slovensku nezvyčajné. Veľmi si to cením a považujem to za pekné gesto.
