Ako iné odvetvia ekonomiky, tak aj letná sezóna na hrade Ľupča bola zasiahnutá situáciou so šírením ochorenia COVID-19. V úvode roka sa obmedzenia prejavili v úplnom zákaze organizovania vstupov do hradov, galérií a iných múzejných zariadení.
Boli zrušené mnohé kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad aj Turíčny jarmok v Slovenskej Ľupči, počas ktorého si zvykne hradné priestory pozrieť okolo tisícky návštevníkov. Výpadok z tohto podujatia sme nahradili úvodným predajom pamätnej eurobankovky s originálnym motívom hradu Ľupča a prvej písomnej zmienky o tejto lokalite.
Ako sme už spomínali v predošlých článkoch, predaj bol natoľko úspešný, že sme dosiahli rekordnú dennú tržbu a plánujeme v budúcnosti priniesť ďalší motív, ktorý by vzdal hold dvadsiatemu výročiu systematickej obnovy hradného komplexu pod taktovkou Železiarní Podbrezová a.s.
Napriek absencii konkrétnych usmernení zo strany štátu pre kultúrne zariadenia, sme prijali vlastné hygienické a bezpečnostné opatrenia aj na základe komunikácie s kolegami z múzeí, galérií, hradov a pracovníkov Pamiatkového úradu. Vzhľadom na vysoký nárast počtu nakazených, sme sa zamerali na nosenie rúška, dodržiavanie odstupov a aplikovanie dezinfekcie. Od prvých dní sprevádzania sme zvýšili frekvenciu čistenia hradného areálu, jeho expozícií a najmä sociálnych zariadení. Kvôli obmedzeniu práce s hotovosťou sme zaviedli platbu prostredníctvom POS terminálu. Bolo to prijaté pozitívne, keďže tento spôsob platby je čoraz častejšie preferovaný napríklad prostredníctvom mobilných telefónov a inteligentných hodiniek.
Prvé prehliadky hradu sme organizovali prostredníctvom novej prehliadkovej trasy, ktorá bola doplnená o rozširujúce informácie v podobe informačných tabúľ, ale zároveň boli z nej vynechané malé uzavreté priestory a expozície. Záujem o individuálne prehliadky bol dobrý, ale žiaľ boli zrušené plánované prehliadky škôl a iných organizovaných skupín, ktoré Ľupčiansky hrad navštevujú pravidelne.
Na základe dobrého vývoja pandemickej situácie na Slovensku sme letnú sezónu počas školských prázdnin organizovali spôsobom klasických prehliadok, sprevádzaných odborným lektorským výkladom v pravidelných intervaloch počas prevádzkových hodín hradu Ľupča. Za dodržania spomínaných hygienických opatrení a nezaradenia priestoru kaplnky do turistického okruhu boli mesiace júl a august najlepšie v celej histórii monitorovania štatistík z pohľadu návštevnosti. Aj v dôsledku toho, že sa tento rok veľa Slovákov rozhodlo cestovanie do exotických krajín nahradiť spoznávaním kútov našej krajiny, hradnú dominantu nad obcou Slovenská Ľupča navštívilo o 2 890 turistov viac ako v minulej letnej sezóne.
Rekord návštevnosti sme dosiahli v júli – 7 540 návštevníkov aj v auguste – 9 542 návštevníkov. Nárast môžeme preto konštatovať v oblasti tržieb pri predaji vstupného, ale aj suvenírov, čo výrazne ovplyvnila ich nová ponuka a tiež novinka – predaj pamätných eurobankoviek (júl – 425 kusov, august – 497 kusov). Stále je záujem aj o predaj hradnej publikácie, ktorej sa počas júla a augusta predalo len na hrade 33 kusov. Mierne výpadky sme zaznamenali len v záujme o svadobné obrady a čiastočne v poplatkoch za svadobné fotenie.
Slovensko je malá krajina, z hlavného mesta viete za pár hodín navštíviť druhý koniec krajiny, takže záujem o ubytovanie v dôsledku pretrvávajúceho strachu z pandémie nemusí pociťovať podobný nárast. Napriek tomu, že cestovný ruch je u nás len zlomkom slovenskej ekonomiky, ktorá je orientovaná priemyselne a proexportne, sa ukázalo, že úbytok zahraničných turistov bol značne prevýšený dopytom tuzemských občanov a sila domáceho cestovného ruchu má vysoký potenciál do budúcnosti. Turisti však môžu svoje peniaze utrácať len ak sa bude dariť ťahúňom našej ekonomiky.
Aj „sila hradu Ľupča“ už niekoľko rokov rastie prostredníctvom vyššej návštevnosti a tržieb, to však so sebou prináša aj požiadavky na budovanie muzeálneho a umeleckého obsahu expozícií, skvalitňovanie prístupových ciest, rozšírenie parkovacích kapacít a ďalšieho zázemia pre návštevníkov. Štát musí pripraviť motivačné nástroje, ktoré pomôžu zvýšiť záujem investovania súkromného sektora do oblasti kultúry, ako je to napríklad v Holandsku, Nórsku a Francúzsku. Vhodné legislatívne podmienky, nové typy grantov, by motivovali súkromný sektor k záchrane pamiatok a k rozvoju kultúry.
Železiarne Podbrezová sú od kúpy Ľupčianskeho hradu v roku 2002 svetlým príkladom toho, ako sa to má robiť. Vzťah verejnosti k pamiatkam totiž budujú tým, že zapájajú hrad do kultúrneho a ekonomického života regiónu.
