V našej fabrike pracuje takmer tritisíc zamestnancov. Viacerí z nich sú v železiarňach roky. Niektorí nastúpili hneď po škole a ostávajú tu až do dôchodku. Sú aj takí, ktorí skúšali šťastie inde, no nakoniec sa vrátili naspäť do našej akciovej spoločnosti. Oslovili sme troch zamestnancov z výrobných prevádzkarní, ktorí sa vrátili naspäť do Železiarní Podbrezová, aby nám prezradili, prečo sa rozhodli pre návrat.
Vyskúšal si viacero prác, dnes je spokojný
František Černák je zamestnanec prevádzkarne oceliareň a pracuje na šrotovom poli Piesok. V podbrezovskej fabrike si vyskúšal viacero profesií a nejaký čas pracoval aj mimo ŽP. Zo železiarní odišiel vo februári 2019 a v júni 2022 sa vrátil naspäť. O tom, čo ho k tomu viedlo, aj o svojom predchádzajúcom odchode povedal:
„Pracoval som desať rokov v novom závode. Prešiel som si viacerými pozíciami, no nikde som nebol úplne spokojný. Robil som v oblukárni, na úpravni a na hrotovačkách. Odišiel som preto, lebo práca ma už nenapĺňala a chcel som vyskúšať niečo nové. Pri iných zamestnávateľoch som však zistil, že nie každý dodržiava veci tak ako akciová spoločnosť Železiarne Podbrezová a takisto málokto ponúka toľko benefitov. V železiarňach máme vždy istotu výplaty načas, je tu dobrá strava, dostávame dovolenkovú či vianočnú mzdu a takto by som mohol pokračovať. K návratu do fabriky ma prehovorila manželka, ktorá tu tiež pracuje a ktorej som prácu vybavoval ešte ja. Podal som si žiadosť a najskôr ma zaradili do oceliarne v starom závode. Tam som však bol len tri dni, keďže som počul, že voľné miesto je aj na šrotovom poli Piesok. Akurát niekto odišiel na dôchodok, tak som to skúsil a zobrali ma. Keďže som pracoval vo viacerých prevádzkarňach i na rôznych profesiách, môžem to porovnať. Podľa mňa je určite moja aktuálna pozícia najlepšia a najviac mi vyhovuje. Hlavnú výhodu vidím v tom, že robím len na jednu zmenu, víkendy mám voľno. Je tu aj výborný kolektív a máme veľmi dobrého majstra.“
Je rád, že sa mohol vrátiť na svoje miesto
Štefan Bobok pracuje v prevádzkarni ťaháreň rúr, konkrétne v dielni úpravne. Do našej fabriky prišiel hneď po škole, ešte v roku 2006. Takmer 16 rokov pracoval v ťahárni rúr, v novembri 2021 však musel kvôli zdravotným problémom v práci skončiť. Po viac ako roku, koncom roka 2022, sa na svoje pracovisko opäť vrátil. Čo ho k tomu viedlo?
„Bývam v Tisovci a v našom regióne, v okolí Rimavskej Soboty, je to s prácou ťažšie. Keď som odchádzal, vedúci mi vtedy povedal, že ak sa môj zdravotný stav zlepší, dvere budem mať vždy otvorené a môžem sa kedykoľvek vrátiť. Robil som tu 16 rokov, preto veľmi dobre poznám svoje pracovisko. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som sa vrátil. Ďalším je istota, že dostanem výplatu vždy načas. Práca ma baví, som tu spokojný a navyše sme veľmi dobrý kolektív, vrátane vedúceho. Vrátil som sa naspäť do svojej zmeny, kde takmer všetci z pôvodnej partie ostali, za čo som rád.“
Hoci náš spolupracovník musí dochádzať do práce až z Tisovca, neprekáža mu to. „Chodíme od nás autom viacerí, s kolegami sa striedame. Raz zoberie auto jeden, raz druhý. Niektorí sú aj z Hnúšte a majú to ešte o kúsok ďalej.“
Štefan chce naďalej pracovať v ťahárni rúr, kde vidí priestor na profesijný rast. „V našej fabrike je výhodou aj to, že človek sa môže vyvíjať, ak má záujem profesijne rásť. Teraz máme nové rovnačky s pílkami, môžeme sa na nich zaučiť a človek zase zarobí o niečo viac. Ja som sa z rovnačky dostal až na nový Prestar (úpravárenská linka na spracovanie rúr až do 20 metrov, pozn. redakcie).“
Rozhodol sa pre istotu
Matej Hronec pracuje v prevádzkarni valcovňa bezšvíkových rúr ako referent kontroly. V železiarňach pôsobil už v rokoch 2014 až 2020 v rovnakej prevádzkarni, ale na inej pozícii – ako riadič píl. Koncom roka 2022, po takmer troch rokoch od ukončenia svojho prvého pôsobenia v podbrezovskej fabrike, sa vrátil naspäť. O svojom pracovnom živote sa s nami ochotne porozprával.
„Vo fabrike som skončil v januári 2020. V tom čase som chcel skúsiť niečo iné, robil som potom rôzne práce, napríklad na píle s drevom. Nebolo to zle platené, ale boli tam iné veci, ktoré mi prekážali a na ktoré som nebol zvyknutý, keďže v Železiarňach Podbrezová vždy všetko fungovalo ako malo. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som sa vrátil naspäť. Myslím si, že od Banskej Bystrice po Brezno nie je nikde lepšie ako tu. Človek je za to, čo robí ohodnotený a aj odvody idú tak, ako majú ísť. Keď je potom náhodou zamestnanec práceneschopný, nie sú s tým žiadne problémy. A keď už má človek rodinu, musí rozmýšľať aj takto, pretože nikdy neviete, čo sa môže stať.“
Matejovi, rodákovi z Banskej Bystrice, neprekáža ani denné dochádzanie do práce z Brusna, kde momentálne žije. Cestuje vlakom a voľné chvíle počas cestovania využíva na čítanie kníh. „Robím na zmeny, ale to mi vôbec neprekáža. Pracoval som tak aj predtým a povedal by som, že niekedy je to aj výhoda. Keby som porovnal predchádzajúcu a terajšiu prácu vo fabrike, tak všetko má svoje pre a proti. Pri mojej minulej pozícii som mal lepšiu kondičku, keďže práca bola fyzicky náročnejšia,“ povedal s úsmevom.
A ako sa dostal k terajšej práci? „Zavolal ma bývalý kolega, s ktorým som robil na predchádzajúcej pozícii vo valcovni. On potom prišiel sem, ja som medzitým pracoval mimo fabriky, no už som nebol veľmi spokojný s viacerými vecami. Na mojom súčasnom mieste pracoval jeden kolega, ktorý odišiel, tak som sa rozhodol skúsiť šťastie a vyšlo to. Zhrnul by som to asi takto: rozhodol som sa pre istotu.“
Ako vidieť, práca v ŽP prináša so sebou mnoho pozitív, ktoré oceňujú aj tí, ktorí boli istý čas zamestnaní mimo našej fabriky a vrátili sa späť. Pracovať v stabilnej spoločnosti s istotou pravidelnej mzdy a s rôznymi benefitmi sú faktory, ktoré robia zo ŽP moderného a spoľahlivého zamestnávateľa.
