Na hrade Ľupča obnovujú posledné fasády exteriéru

 

Od roku 2002 Železiarne Podbrezová a.s. kontinuálne zachraňujú a prebúdzajú k životu hradný komplex v Slovenskej Ľupči. Jednou z najzložitejších častí tejto systematickej obnovy je reštaurovanie vonkajších fasád hradného plášťa. Náročnosť prác je podčiarknutá neprístupnosťou skalného brala, štvorpodlažnou výškou hradného jadra, realizáciou pamiatkových výskumov, v súbehu so samotným reštaurovaním omietok, kamenných článkov a ďalších hodnotných prvkov. To všetko sa deje často za plnej prevádzky, čo si mohli všimnúť aj návštevníci hradu počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny. Práve v tomto období sú najvhodnejšie klimatické podmienky na zreštaurovanie a vyzretie vápenných omietok na prebiehajúcej obnove bránovej bašty, tzv. barbakanu.

 

Barbakan predstavuje fortifikačný prvok, ktorý najmä v období neskorého stredoveku chránil vstup do hradov a miest. Prístupová komunikácia viedla obvykle interiérom barbakanu, pričom v jeho strede bola zalomená. Posledné klasické barbakany vznikali v 16. storočí z dôvodu rozmachu palných zbraní. Práve v tomto období bola na Ľupčianskom hrade, na príkaz kráľovnej Márie Habsburskej, vybudovaná obranná veža tohto typu, čo dokladá aj kamenársky zdobený portál s nápisom REGINAE MARIE 1531 v interiéri barbakanu. V minulosti viedol k hlavnému portálu ponad maskovanú vlčiu jamu (umelo vybudovaná priekopa) padací most.

Po bokoch vstupu viedli výpadové bránky, ktoré chránili smolné nosy. Do barbakanu sa z exteriéru vchádzalo ďalšou bránou s druhým padacím mostom, ktorý sa sklápal na drevenú konštrukciu. Hlavná obrana bola sústredená do kľúčových a štrbinových strieľní na dvoch, neskôr troch podlažiach, ktoré boli prepojené vnútorným schodiskom alebo drevenými rebríkmi. Vybrané plochy interiéru a exteriéru boli zdobené čiernym kvádrovaním pre zvýraznenie mohutnosti. Na Slovensku je len málo miest a hradov, kde sa môžeme stretnúť s takýmto dômyselným fortifikačným systémom ako sa zachoval na hrade Ľupča.

Čo priniesol výskum

Torzovitý stav, poznačený zásahmi z mladších stavebných etáp, dosiaľ neposkytoval dokonalú prezentáciu pôvodnej obrannej funkcie barbakanu, ale plánovaná obnova s ňou počíta v plnej miere. Vzhľadom na to, že už základný architektonicko-historický výskum z roku 2003 zistil veľký rozsah zachovania pôvodnej neskorostredovekej bašty, bola navrhnutá rozsiahla prezentácia odkrytých detailov a odstránenie niektorých mladších konštrukcií. Aktuálny výskum doplnil poznatky o stavebnom vývoji bašty a predovšetkým detailne stanovil možnosti fortifikačných prvkov a omietok. Súbežne s architektonicko-historickým a umelecko-historickým výskumom prebiehali konzultácie s reštaurátorom o návrhu obnovy. Cieľom reštaurátorského výskumu bolo prioritne určiť relevantnú vrstvu omietok, určených na prípadnú celoplošnú prezentáciu fasády objektu. Zároveň boli doplnené poznatky o technologickom zložení omietok a ich technickom stave.

Hrad Ľupča z dolného nádvoria tesne po ničivom požiari v roku 1860. Celkom vpravo barbakan. Maľba Thomasa Endera
Hrad Ľupča z dolného nádvoria tesne po ničivom požiari v roku 1860. Celkom vpravo barbakan. Maľba Thomasa Endera

Prinavrátenie historicko-pamiatkových hodnôt

Barbakan svojím vývojom reprezentuje významné obdobie v dejinách hradu Ľupča. Najstaršie časti súvisia so stredovekým kráľovským hradom. Výstavba skúmanej bránovej bašty spadá do krátkeho obdobia počas bojov o nástupníctvo na uhorskom tróne, keď hrad obsadil Krištof Thurn. Ďalšie prestavby boli realizované počas kráľovskej správy, predovšetkým v dobe, keď bol hrad vo vlastníctve Pavla Rubigalla, Gašpara Tribela a rodu Séčiovcov. Na podobe bašty sa výrazne podpísalo obdobie úpadku hradu, počas ktorého tu bol zriadený robotnícky sirotinec Gizely Habsburskej a radikálne stavebné zásahy zo začiatku druhej polovice 20. storočia, v rámci adaptácie objektu pre internované rehoľné sestry.
Bránová bašta, okrem historickej hodnoty, prezentuje krajinné, urbanistické, architektonické a umelecko-remeselné hodnoty, ktoré po celkovej obnove prinesú významný kultúrny a dokonca až vedecký potenciál v kontexte fortifikačného vývoja hradných objektov v stredoeurópskom priestore.
V ďalších vydaniach novín Podbrezovan sa bližšie pozrieme na obnovu fasády barbakanu.

Súčasná obnova barbakanu.        Foto: M. Gončár
Súčasná obnova barbakanu.        Foto: M. Gončár