V minulom čísle Podbrezovana sme si pripomínali významné jubileá. Jedným z nich je nepochybne aj výstavba Rekreačnej chaty Stupka, dnes hotel Stupka. Jeho výstavba začala už v roku 1958, 20. decembra toho istého roku bola už stavba pod strechou a nasledujúci rok bola otvorená. Náročnú stavbu na Táľoch stavali železiari svojpomocne a slúžila pre rekreáciu zamestnancov a ich rodinných príslušníkov. Z archívnych čísel Podbrezovana sme pre vás vybrali najzaujímavejšie a častokrát aj úsmevné fakty o tejto stavbe.
V roku 1958 bolo rozhodnuté, že v prírode Nízkych Tatier vyrastie rekreačná chata Stupka. Slúžiť mala hlavne zamestnancom podbrezovských železiarní a ich rodinným príslušníkom. Chata bola vystavaná vo vlastnej réžii, s nákladom 1 300 000 Kčs. V júni toho istého roku bola k dispozícií aj ukážka, ako bude chata vyzerať a bol stanovený hlavný cieľ, a to dostať stavbu pod strechu najneskôr do konca roka.
A tak sa v malebnom úpätí Nízkych Tatier ozývali prvé zvuky strojov. Začiatkom mája prišli merači a zatĺkali kolíky, aby výstavba mohla začať. Prvý týždeň pracovali na stavbe len šiesti ľudia, ktorí museli všetko pripraviť na príchod ostatných robotníkov. Najdôležitejšie bolo pripraviť sklady, ubytovanie a kuchyňu.
Nasledujúci týždeň vzrástla pracovná skupina na dvanásť ľudí a začala úprava terénu, odvodňovacích kanálov a vozenie cementu, štrku a skál.
Keďže bola stavba náročná a okrem hlavného cieľu bolo v pláne mnoho ďalších, boli potrební, okrem stálej pracovnej sily, aj brigádnici. Podbrezovan teda vyzval ľudí na brigádu, ktorá bola platená a zahrňovala aj ubytovanie a stravu.
O tom, že to bola náročná práca svedčí aj fakt, že betón miešali ručne. V oblasti totižto ešte nebola elektrina. Neskôr doviezli na stavbu miešačku na benzínový motor.
Železiarenskí údržbári a brigádnici pracovali na stavbe každý deň. Po práci trávili čas čítaním novín, počúvaním rádia či na volejbalovom ihrisku, ktoré bolo poniže
stavby.
Zo začiatku boli odkázaní na suchú stravu, no postupne bola zariadená aj kuchyňa na teplú stravu, a tak boli obedy hneď o niečo chutnejšie.
Leto na Stupke išlo podľa plánu a všetko nasvedčovalo tomu, že plány stanovené na začiatku roka budú úspešne dokončené. Dokonca aj deti zo škôlky a školy v Podbrezovej sa z času na čas na Stupke zastavili a hrali sa na neďalekom ihrisku.
Prvý problém nastal na jeseň, konkrétne v kuchyni. Pokazený sporák predlžoval čas obedu o polhodinu a akoby toho nebolo málo, chýbali aj príbory. V októbrovom čísle Podbrezovana sa píše: „Pracovná morálka na Stupke je výborná, čo je ale problém, je tridsať lyžíc pre približne päťdesiat osôb, o ostatnom príbore ani nehovoriac. Čaká sa teda, kým jedna polovica obed zje, aby sa mohla najesť tá druhá. A ešte jedna „poznámočka“. Nezaškodilo by viac ochoty zo strany stálych obyvateľov Stupky. Dalo by im veľa námahy, keby si aspoň v tomto daždivom počasí hodili pred dvere kúsok čečiny, aby všetko blato nenosili na topánkach dnu? A čo sa týka tej ochoty, mohli by ju prejaviť aj tým, že vo voľnom čase narúbu dreva pre kuchyňu.“
Problémy začala robiť aj dodávka materiálu, ktorá meškala a hrozilo, že stavbu zastihne zima skôr, než bude pod strechou. To sa však nestalo a i napriek ťažkostiam s dodávkami materiálu boli 20. decembra 1958 položené na krov posledné dosky. Okrem plánovacích prác bola spravená aj kanalizácia a prívod vody.
Na začiatku roka 1959 bol stanovený ďalší veľký cieľ, a to aby chata už v auguste slúžila deťom a spestrila im tak letné prázdniny. Ústredné kúrenie bolo dokončené v apríli a všetko bolo pripravené pre omietkárov a inštalatérov.
Veľa záviselo aj od externých dodávateľov, ktorí na zákazku vyrábali drevený obklad, zariadenie pre jedáleň, dlažby a obklady kameňom. I oni prisľúbili, že do konca júla bude všetko hotové.
Práce postupovali rýchlo, no bolo treba nových brigádnikov. Tých bol nedostatok aj kvôli tomu, že súčasne s výstavbou chaty na Táľoch boli v plnom prúde aj dokončovacie práce na novom štadióne v Podbrezovej. Všetky práce však boli stihnuté v stanovenom termíne a v auguste 1959 mala nová chata, s kapacitou stodvadsať lôžok, svojich prvých návštevníkov. Boli to deti nielen z Podbrezovej, ale aj z Kalinova, Lovinobane, Podrečian, Lučenca a Hronskej Dúbravy. V ostatných mesiacoch slúžila na rekreáciu pre zamestnancov podbrezovských železiarní.
V malebnom nízkotatranskom prostredí, v sťažených podmienkach, vyrástla rekreačná chata, ktorá aj dnes slúži zamestnancom, podbrezovských železiarní, ich rodinným príslušníkom i širokej verejnosti.