Súčasť vozového parku prevádzkarne doprava tvoril ešte nedávno nákladný automobil TATRA T 148 s valníkovou nadstavbou, ktorý vzišiel z výrobnej linky závodu TATRA, n.p. Kopřivnice v roku 1977. Odslúžil si už svoje roky a v uplynulých dňoch bol vyradený z evidencie. Aký bude jeho ďalší osud?
O informáciu sme požiadali Ing. Petra KRAJANA, vedúceho prevádzkarne doprava:
– Niekedy v októbri ma telefonicky oslovil Michal Budaj, veliteľ a predseda Klubu vojenskej histórie (KVH) ČSLA ANTHROPOID, so žiadosťou o informáciu, či je toto vozidlo ešte v prevádzke. Informoval som ho, že ho plánujeme vyradiť na prelome rokov 2020/2021. Vzhľadom na to, že prejavili oň záujem, nasledovala oficiálna žiadosť a po schválení vo vedení ŽP a.s. bolo vozidlo 15. januára 2021 odhlásené z evidencie a pripravené na odovzdanie. Spomínaný KVH sa zameriava na renovácie a opravy vojenskej historickej techniky, aj vozidiel bez zbraňových systémov pre pripravovanú expozíciu v priestoroch bývalých kasární v Brezne. Jedna časť tejto expozície by mala byť zameraná na expozíciu vozidiel a mechanizmov komunálnej a stavebnej techniky, ktoré sa podieľali na výstavbe infraštruktúry štátu v povojnovom období a v tejto časti by mala byť vystavená aj TATRA T 148. Expozícia má prezentovať pre mladšie generácie, akým vývojom a modernizáciou sa uberala dopravná technika a stroje. Zároveň poukážu na vysokú úroveň technickej vyspelosti konštruktérov v bývalej ČSSR.
Takýto nákladný automobil je už skôr raritou. Priblížite nám jeho využitie?
– Ako bolo už v úvode spomenuté, ide o vozidlo s rokom výroby 1977. Celý čas bolo používané vo vozovom parku podbrezovských železiarní, kde najazdilo 424 705 kilometrov. Ide o takzvanú predĺženú verziu podvozku T 148 a valníkovej nádstavby s dĺžkou ložnej plochy 6 100 milimetrov, určenej na prepravu nákladu s hmotnosťou do 11 900 kilogramov. V ŽP a.s. bolo využívané na prepravu dlhých a zároveň aj ťažkých predmetov a materiálu, ako sú zväzky rúr, betónové panely, rameno elektród EAF, menšie transformátory a podobne.
V 70. a 80. rokoch boli TATRY 148 nosnými vozidlami a mohli sme ich vidieť na každom rozostavanom sídlisku a stavbe vo verzii sklápač, domiešavač betónu, autožeriav alebo valník, ktorý dovážal panely z panelárne na stavbu. Boli charakteristické svojou šípovito zaoblenou prednou kapotou s motorom umiestneným ešte pred kabínou vodiča, ktorá bola určená na prepravu troch ľudí.
Ako každá TATRA, aj „stoštyridsaťosmička“ mala charakteristický zvuk, ktorý vydával vzduchom chladený 8 valec s usporiadaním do V s výkonom 157 kW (212 koní), ktorý na voľnobeh krásne bublal a pri zvyšovaní otáčok sa k nemu pridalo svišťanie ventilátora, ktoré je pre TATRY typické. A poznajú ju aj deti, dnes tridsiatnici, pretože každý malý chlapec mal vtedy oranžovú plastovú hračku TATRA 148 sklápač, s ktorou sa hrávali na pieskoviskách a nepríjemne hrkotali plastovými kolieskami po chodníku. Mimochodom, kto nevie a vŕta mu hlavou, prečo sa vozidlá vyrábané v Kopřivnici volajú TATRA, podľa pohoria na Slovensku, odpoveď nájde v podnikovom múzeu TATRA v Kopřivnici, ktoré stojí za to a odporúčam si tam spraviť výlet.
Som veľmi rád, že sa vozidlu ujde takýto osud a stane sa exponátom – po takmer štyridsaťštyriročnej prevádzke si to zaslúži. Bolo veľmi spoľahlivé vďaka výbornému konštrukčnému a dielenskému prevedeniu a jednoduchosti. Budem si musieť zvyknúť, že od zajtra mi dispečer nenahlási na rannom rozdelení číslo BR 033 AR do knihy dispečingu. Táto Tatra slúžila tak dlho aj vďaka správnej obsluhe zo strany vodičov a údržbárskym zásahom v opravovni nákladných vozidiel, za čo patrí naším zamestnancom veľká vďaka za starostlivosť.
