Jasenianska kaskáda stojí za prehliadku

 

V letnej edícií typov na zaujímavé miesta v našom blízkom či širšom okolí vám tentokrát priblížime významnú technickú pamiatku Slovenska. Dozviete sa aj, že nielen Kremnica môže mať prívlastok „zlatá“. Viac informácií o Jasenianskej kaskáde, jej využití a o ťažbe zlata v našom okolí nám poskytol Ing. Václav Kortán.

Na Jasenianskom potoku sa nachádza osem historických vodných diel – Hydrocentrála Jasenie, Obecný mlyn Jasenie, Kordíková šmykňa, Píla Jasenie, Mlyn u Kňazovických, Mlyn u Čipkov, Dolný mlyn a Píla u Karamanov. Spoločne vytvárajú takzvanú Jaseniansku kaskádu, ktorá patrí medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie technické pamiatky podobného typu na Slovensku. Nanešťastie, sa jej význam pomaly vytráca.

Hydrocentrála Jasenie

Hydrocentrála Jasenie - stav okolo roku 1930
Hydrocentrála Jasenie okolo roku 1930

Prvé plány na výstavbu hydroelektrárne Jasenie vznikli už v rokoch 1907 –1911. Výstavba sa začala pred prvou svetovou vojnou, ale počas vojny bola zastavená. Po jej skončení a množstve problémov sa projekty prepracovali a povolenie na výstavbu hydrocentrály v lokalite Spálená huta pred Suchou dolinou vydal župný úrad vo Zvolene v roku 1918. Napriek tomu, že elektráreň bola dobudovaná už v roku 1925, jej prevádzka bola spustená až v roku 1928 pre problémy s distribučnou sieťou. Toto unikátne technické dielo využíva vody Jasenianskeho potoka, Prostredného potoka a potoka Lomnistá. Vody sú privádzané tunelovými náhonmi do rozsiahlych podzemných nádrží vodojemu vybudovaného nad elektrárňou, na návrší Rígeľ. Dielo je funkčné dodnes a slúži energetickým potrebám ŽP, a. s.

 

Súčasný stav hydrocentrály Jasenie
Súčasný stav hydrocentrály Jasenie

 

Nielen Kremnica je „zlatá“

Starý obecný mlyn, ktorého existenciu potvrdil aj súpis príjmov Ľupčianskeho panstva v roku 1505 (súčasná stavba je však datovaná do prvej polovice 18. storočia), bol kedysi využívaný nielen na drvenie rudy, ale aj na zachytávanie čiastočiek zlata a striebra. Vo všeobecnosti je však história obcí Jasenie a Predajná spojená s ryžovaním a neskôr s podpovrchovou ťažbou zlata. Najväčšie ryžovisko sa nachádzalo v Ravni, o čom vypovedá aj názov tejto časti chotára Raveň – z latinského „di raviné“ strš na ryžovanie zlata. Prichádzajúci prospektori, ako prvé, „preryžovali“ údolie Hrona v miestach, kde sa dnes nachádza Raveň. Po vyčerpaní týchto ložísk, postupne otvorili podpovrchové zlatonosne náplavy, tromi hlavnými šachtami na severnú a jednou na južnú stranu.

Ťažobná šachta
Ťažobná šachta

Dopravné šachty majú kamennú klenbu a ich veľkosť umožňovala vyvážať vyťažené kamene a štrk na volských povozoch. Štrk následne premývali vo vodných kanáloch, ktoré boli odrazené z Hrona. Intenzita tejto činnosti bola tak veľká, že zatlačila Hron až k severnému úpätiu Slovenského rudohoria. Vznikla štrková plocha s rozlohou viac ako tridsať hektárov. Po ukončení ťažby zlata ešte nejaký čas fungoval ako obecný mlyn.

Pre svoju neschopnosť konkurovať modreným zariadeniam, najmä mlynu u Kňazovických, v prvej polovici 19. storočia technologicky zanikol. Technické vybavenie mlyna sa nezachovalo, budova je pôvodná, len je prerobená na rodinný dom. Dodnes môžete nájsť v obci miesta, kde sa tieto šachty prepadávajú.

Mlyn u Kňazovických

V roku 1800 ho banská komora postavila ako druhý hámor pre jemne kované železo. Zvyšovaním technickej úrovne výroby železa a ocele sa stala skujňovacia vyhňa nerentabilná a komora ju odpredala súkromníkovi, ktorý ho prestaval na mlyn. Mlyn prešiel v tridsiatych rokoch devätnásteho storočia rozsiahlou rekonštrukciou. Na mletie sa začali používať valcové mlecie stolice s hranolovými sitami. Jednotlivé zariadenia boli poprepájané mechanickými lopatkovými dopravníkmi, ktoré z mletia vytvorili automatizovaný proces. V päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia boli pristavené zásobovacie sila a doplnené automatické dávkovacie váhy. V mlyne je zachovaný aj pôvodný klasický kamenný mlyn v slovenskom usporiadaní. Mlyn zároveň vyrábal elektrický prúd s napätím 220 V a frekvenciou 50 Hz, ktorú dodával po vlastnej elektrickej sieti domácnostiam na Kramlišti a v hornej časti Predajnej. Mlyn sa zachoval síce nefunkčný, ale s pôvodným technickým vybavením. Po vyčistení a drobných úpravách môže slúžiť ako stála technická expozícia.

Pokračovanie v ďalšom čísle.