Závod Žiaromat v Kalinove nie je len synonymom tradičnej výroby žiaruvzdorných materiálov, ale aj miestom, kde sa každoročne stretávajú umelci. Ateliéry na niekoľko dní vymenia za nenápadný kútik v srdci fabriky, aby popustili uzdu fantázii a vytvárali zo šamotu zaujímavé diela. Výtvory následne vypaľujú v jedinečných peciach a neskôr vystavia v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci, kde ich môže obdivovať široká verejnosť.
Medzinárodné keramické sympózium má dlhú tradíciu. „Nezlomila“ ho ani pandémia. Má veľký význam a oceňujú ho ľudia aj za hranicami Slovenska. Podobne ako vlani, tak aj v tieto letné mesiace, napriek obmedzeniam, navštívili Žiaromat umelci, aby svoje nápady preniesli do neživých diel. Tento rok sa na sympóziu predstavili modelári zo Slovenska a Českej republiky. „V minulých rokoch nás navštívili Rakúšania, mali sme tu umelkyňu z Vietnamu, Turecka a ďalších krajín. Tradičnými hosťami sú napríklad Poliaci alebo Maďari,“ povedal Lukáš Gréč, technik bezpečnosti práce v závode Kalinovo. Spod šikovných rúk tvorcov vychádzajú diela, ktoré si od 13. augusta môžu návštevníci pozrieť v galérii v Lučenci. „Vernisáž je vždy slávnostná, prítomní sú umelci, zástupcovia galérie a múzea, podnikov Žiaromat Kalinovo či Železiarne Podbrezová a mnohí ďalší,“ pokračoval ďalej. Tento rok sa ale otvorenie kvôli pandémii a neúčasti tvorcov konať nebude. Ak situácia dovolí, v septembri je v pláne derniéra. Neuberá to ale na prestíži a obľúbenosti sympózia.
„Do nášho závodu chodia umelci veľmi radi. Šamot je pre nich predsa len špecifickejší materiál. Masa, ako ho familiárne nazývame, je pevnejšia a hutnejšia,“ pokračoval ďalej L. Gréč. Podľa jeho slov sa niektorí účastníci musia so šamotom najskôr zoznámiť. „Dávajú si vypaľovať vzorky, aby vedeli, ako sa materiál správa. Niektorí skúšajú farby a reakciu šamotu. Robíme technické výpaly od 1200 do 1400 stupňov Celzia. Umelci najskôr prídu za majstrom pece. Povedia, o aký výpal ide a podľa toho prispôsobia techniku tak, aby im dielo neroztrhlo. Majster ich vždy upozorní, aby bol výtvor dostatočne preschnutý. Umelci, ktorí sem chodia pravidelne už vedia, čo si môžu dovoliť.“
Viacerých čitateľov možno zaujíma, kde končia všetky diela. Za dlhé roky sa ich nazbierali desiatky. „Niečo zostáva u nás v Kalinove ako poďakovanie tvorcov, že tu mohli byť. Väčšina je v lučeneckej galérii, ktorá celý projekt realizuje, vyberá umelcov a aj sa o nich stará. Niečo si sochári berú domov. Raz sa nám stala taká kuriozita, že umelkyňa z Vietnamu vytvorila sochu, s ktorou ju nechceli pustiť do lietadla. Nakoniec ju musela prepraviť loďou,“ pousmial sa L. Gréč.
Poukázanie na problém
Jednou z hostiek, ktorá vytvárala nádherné diela, bola Veronika Pločicová, tvoriaca pod umeleckým menom Nika Pločka. Tá si podmienky v kalinovskom závode mimoriadne pochvaľovala. „Keď sem prídeme, najskôr musíme zistiť, či je dobrá hlina, aby nebola príliš krátka a priveľmi plastická. Je totiž zložitejšia ako klasická. Musíte mať takú, aby ste dokázali postaviť metrovú alebo aj dvojmetrovú sochu. Umelec by mal ovládať rôzne zákonitosti, napríklad vedieť vytvoriť vnútornú konštrukciu sochy,“ upozornila N. Pločka. Ako o sebe prezradila, venuje sa predovšetkým environmentálnej tvorbe. Väčšinou si všíma odpad v prírode a zobrazuje ho v hline. „Týmto spôsobom poukazujem na určitý problém, ktorý umelec nevie vyriešiť, vie naň len poukázať. Riešiť ho dokážu napríklad politici. Ako konkrétny príklad môžem uviesť vypúšťanie kyanidu do našich riek. Tento problém som zobrazovala ako bubliny vo vode. Osobne mám prírodu v srdci, takže podobné situácie si hneď všimnem. Ale každého umelca zaujíma niečo iné. Niekto premýšľa viac abstraktne, iný zasa dekoratívne.“
Technické špecifiká
Šamot je mimoriadne špecifická surovina. Obsahuje kamienky a viac vydrží. „Svoje diela skladám z plátov, niekto ich vytláča z formy. Moja technika je zložitejšia, pretože človek musí premýšľať a robiť vnútorné konštrukcie, aby mu výtvor nespadol. Hlina totiž stále pracuje – počas schnutia aj počas pálenia. Takisto ju musím vedieť lepiť k sebe „šlikrom“, čiže pomocou vody a hliny, “ voviedla nás do problematiky. Zároveň doplnila, že aj počas samotného schnutia sa môže niečo zlomiť. Ale v tomto prípade je možnosť opravy.
Raritná pec
Jedným z dôvodov, prečo umelci tak radi navštevujú Kalinovo, je veľká historická pec. „Je raritná a výnimočná. Výpaly v nej trvajú desať dní. Počas cyklu neustále pracuje. V jednej miestnosti je sušenie, v ďalšej zasa výpal, do tretej môžete nakladať konkrétne modely, keďže v nej ešte nie je oheň. Miestnosť sa následne uzavrie a pustí sa oheň,“ pozvala nás do tajov finálnej fázy mladá umelkyňa. Pre úplné vysvetlenie dodala, že aj v tomto procese sa môže stať, že dielo praskne. Väčšinou je to vinou zlej technológie lepenia. Podľa nej nemôžu mať steny viac ako desať centimetrov, lebo hrozí, že vznikne bublina, ktorá pukne. „Po vypálení výtvor vyberieme a je možné s ním ďalej pracovať. Výhodou závodu v Kalinove je, že môžem stavať veľké sochy, na ktoré sa dajú nanášať rôzne farby a výpal to zvládne. Ide o proces realizovaný pri teplote viac ako 1 200 stupňov,“ povedala N. Pločka.
Je teda jasné, že šamot sa správa inak ako bežná modelárska hlina. Kto nepozná technológiu, hrozí mu praskanie. Všetko závisí od skúseností a praxe. „Dôležité je štúdium. Chodia sem umelci, ktorí majú vyštudovanú vysokú školu, ale podľa môjho názoru stačí aj stredoškolské vzdelanie. Počas strednej školy sa veľa naučíte o limitoch hliny, jej vlastnostiach, že nie je možné s ňou pracovať ako s kameňom a podobne. Na univerzite sa už viac venujete mysleniu a rozvíjate oblasť, ktorá je vám blízka,“ doplnila na záver.
Splnený sen
Na tohtoročnom podujatí predviedla svoje umenie aj Jaroslava Šicková-Fabrici, jedna zo zakladateliek sympózia. „Okolie poznám od detstva, lebo som tu vyrastala pri starých rodičoch. Mojím dávnym snom bolo zorganizovať keramické sympózium, čo sa nám po revolúcii aj podarilo. Dali sme sa dokopy viacerí, ktorí sme boli naklonení tejto myšlienke. Kraj je totiž bohatý na keramické hliny,“ vrátila sa k prvotnému zrodu sympózia. Nezabudla vyzdvihnúť ochotu riaditeľov jednotlivých závodov, ktorí celé roky pozitívne vnímajú myšlienku umenia. „Ako účastníčka som v Kalinove asi štvrtýkrát, ale na vernisáž chodím pravidelne. Ľudia sú z tamojšej hliny nadšení. Jedna Američanka nám písala, nech jej ju pošleme v balíku. Je totiž veľmi špecifická. Ja som akademická sochárka, čiže tvorím skôr sochy. Táto hlina ale drží tvar a dajú sa z nej vytvárať aj väčšie diela. Ide asi o jediné miesto na Slovensku s takýmito vysokými pecami,“ povedala J. Šicková-Fabrici, ktorej spoločnosť robil manžel Ján, taktiež účastník sympózia. Jedno jej dielo „stráži“ aj závod v Kalinove. Anjelik zo šamotu je vedľa cesty už niekoľko rokov. „Šamotová hlina je stabilná a spoľahlivá. Keď dostane vysoký výpal, roky vydrží aj vonku, neabsorbuje vodu a nerozpadne sa. Túto hlinu milujem a robila som z nej už veľa diel. Teším sa, že sympózium stále funguje. Je to rarita a obdivuhodná tradícia,“ dodala na záver s hrdosťou v hlase.
