Od 10. do 12. augusta sa konal na hrade Ľupča už druhý ročník dobového projektu s názvom Dončov snem. Po pilotnom ročníku, ktorý bol veľmi vydarený, sa Železiarne Podbrezová rozhodli v Projekte Donč pokračovať a do budúcnosti chcú z tohto podujatia urobiť tradíciu. Dončov snem zachytáva politickú, spoločenskú a kultúrnu situáciu v Uhorsku a je zameraný na obdobie rokov 1275 – 1315, ktoré boli síce historicky bohaté, no aj dosť zložité. Počas snemového víkendu účastníci tri dni stanovali v dobových príbytkoch za hradbami a chýbať nemohla ani dobová hudba v spolupráci so skupinou Strigôň.
Píše sa rok 1306 a nad Uhorskom po vymretí Arpádovcov zavládla anarchia. Je faktické bezvládie a zatiaľ, čo medzi sebou bojujú dvaja „protikráli“, skutočná moc krajiny je v rukách uhorskej šľachty. Nepokoje sú takmer v celej krajine, od severu po juh, od východu po západ. Priamo v srdci Horného Uhorska, medzi držbou Matúša z Trenčína a Omodeja z rodu Abovcov, leží územie mladého, ambiciózneho šľachtica Donča z Liptova.
Magistrovi Dončovi, pánovi zvolenskej stolice, sa podarilo dobyť hrady Ľupča, Dobrá Niva a Plachetnice a ovládol tak územie od Tatier až po Gemer, Hont a Novohrad. Jeho vzrastajúca moc zaujala aj ostatnú uhorskú šľachtu a práve na hrade Ľupča sa konal snem, na ktorom spomínanému Magistrovi radili uhorskí šľachtici, na ktorú stranu sa má pridať v boji „protikráľov“.
„Z písomností vieme, že v tej dobe vlastnenie hradu, ako to bolo v Dončovom prípade, bolo veľmi nezvyčajné. Hrady vlastnili len králi. Donč bol najprv na strane Matúša Čáka Trenčianskeho, neskôr bol podporovaný aj palatínom Omodejom z rodu Abovcov. Dosť taktizoval a bol „prelietavý“, čo sa týka týchto vecí. Koniec koncov, kvôli tomu zvolal aj snem, aby mu ostatná šľachta poradila, ktorá strana bude pre neho najvýhodnejšia“, situáciu viac priblížil Mgr. Vladimír Homola, kastelán hradu Ľupča. To, že sa snem konal práve na hrade Ľupča, nie je len tak a takisto pramení z histórie. „Našli sme starú listinu, v ktorej sa uvádza, že v Ľupči, konkrétne v blízkosti hradu, sa nachádzalo „kolbisko“. Bolo to miesto, kde sa spory riešili súbojom. Každý pán vyslal svojho zástupcu a kto vyhral, mal pravdu“, pokračoval v zvláštnych praktikách stredoveku Homola.
Snem prebiehal v duchu LARP, čo je označenie pre druh živých hier, kde má každý jeden hráč pridelenú jednu úlohu postavy, ktorú stvárňuje. Zaujímavosťou je, že herci nehrajú primárne pre diváka, ale sami pre seba a svojich spoluhráčov. Návštevník takéto snemu je ako divák v divadle a do deja priamo nezasahuje. „Projekt Donč vznikol iba pred tromi rokmi. Zo začiatku sme sa chceli orientovať len na postavu Donča, ale keďže je toto obdobie, „čákovské storočie“ veľmi frekventované, tak aj náš záujem je postupne orientovaný aj na iné šľachtické rody. Hlavným dvorom je Dončov, ale nachádzajú sa tu aj dvory Tomáša z Perína či Feliciána Zacha. Snažíme sa čo najautentickejšie stvárniť tieto postavy, máme o nich všetko naštudované a držíme sa historických písomností. Máme aj vlastné kostýmy, ktoré si šijeme väčšinou sami, alebo máme špecializované krajčírky. Musia mať aj materiály typické pre tú dobu a samozrejme, vidno aj triedne rozdiely. Na takéto snemy chodili páni s celou výpravou, mali slúžky, kuchárov, pohárnikov, ktorí sa starali o dolievanie pohárov, ochutnávačov a tak ďalej. Návštevník takéhoto podujatia je vlastne súčasťou experimentálnej histórie a nie je tam väčšia interakcia. Môže navštíviť napríklad rokovanie pánov, ale do deja nesmie zasahovať. Podľa mojich skúsenosti to vzbudzuje väčší záujem o históriu a ľudia si to vedia lepšie predstaviť. Zatiaľ máme len štyri či päť vystúpení do roka, ale postupne sa to rozbieha, čomu sa veľmi teším. Niektoré vystúpenia máme aj v Česku“, priblížil Dávid Gregor, spoluzakladateľ Projektu Donč a hlavný predstaviteľ Magistra Donča.
Okrem politického snemu zasadal na hrade aj Stoličný súd, ktorý riešil konkrétny prípad, a to zabitie kupca Fridricha z Levoče. Kto ho zabil, ako a prečo, však súd nevyriešil.
Príbeh samotného Donča ale snemom neskončil. Zapájal sa do viacerých bojov, ktoré boli úspešné a za to si vyslúžil slušný majetok. Po smrti Matúša Čáka sa jeho majetok znásobil a získal aj viaceré tituly, medzi ktoré patril aj „dôverný poradca kráľa“. Podporoval rozvoj baníctva a rozširovanie mestských výsad. V roku 1330 bol členom súdneho tribunálu, ktorý potrestal Feliciána Zacha, účastníka snemu, do tretieho pokolenia za účasť na nevydarenom atentáte na kráľa. Jeho život sa stal predlohou viacerých diel, no inšpiroval aj Jozefa Cígera-Hronského k napísaniu románu Sokoliar Tomáš.
Viacerí historici sa dokonca domnievali, že táto výnimočná historická postava bola v Ľupči aj pochovaná. Opak je však pravdou: „Pri písaní knihy o hrade Ľupča sme zistili, že táto informácia je nepravdivá. Bol pochovaný v Nemeckej Ľupči, dnešnej Partizánskej Ľupči. Veľmi sa však tešíme tomu, že o akcie podobného druhu je veľký záujem. My sme si pre návštevníkov pripravili nočné prehliadky hradu, kde budú sprievodkyne oblečené taktiež v dobovom. Je to veľmi príjemné spestrenie a do budúcnosti z toho chceme spraviť tradíciu“, doplnil kastelán Homola.
Snem si na hrad prišla pozrieť takmer tisícka návštevníkov.