V predchádzajúcom čísle sme vám v rámci letnej edície tipov na výlety pripomenuli Jaseniansku kaskádu, ktorá nám „leží“ priamo „pod nosom“. V tomto čísle priblížime opäť o čosi viac z jej histórie a dozviete sa aj pár zaujímavostí, o ktorých ste možno (ne)vedeli.
Kordíkova šmykňa
Ďalšou technickou pamiatkou je stavba pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia, ktorú postavil kováčsky majster Kordík. Využívaná bola jeho potomkami až do roku 1948 a využívala prepadovú vodu z Obecného mlyna. Vodné koleso so spodným náhonom malo v hriadeli osadené kolmé trámiky (kríže), ktoré pri otáčaní dvíhali chvostový hámor a zároveň poháňali dúchacie mechy, kováčsku vŕtačku a brúsku.
Dodnes ju nájdete stáť na jej pôvodnom mieste v zachovalom stave, no už bez vybavenia. Kováčsku vŕtačku, pôvodnú nákovu a časť ručných náradí, nájdete v rodnom dome u Kordíkov a ostatný depozitár sa nachádza v múzeu.
Píla Jasenie
V 17. až 19. storočí tu bol železný hámor, patriaci banskej komore a neskôr Hrončianskemu komplexu. V 1860 tu boli postavené pudlovacie a zváracie pece, ktoré fungovali na vodný pohon. V roku 1881, vzhľadom na technologické podmienky, nebola výroba efektívna a erár bol zatvorený. Neskôr bola píla prebudovaná na skláreň, ktorá ale časom takisto zanikla a po druhej svetovej vojne sa tam vyrábali montované zrubové domy. Začiatkom 21. storočia bola píla odpredaná.
Mlyn u Čipkov
Známy aj ako „Horný mlyn“ patril pod cirkevnú správu a z jeho výnosov bola financovaná škola, založená v rok 1673. Neskôr sa majiteľom stal Július Čipka, ktorý ho zmodernizoval do súčasnej podoby. Plne sa zachovalo palečné koleso, rozvodová prevodovka a transmisia.
Jeho činnosť však bola ukončená, nakoľko bola voda z Jasenice stiahnutá do podzemného privádzača pre hydrocentrálu Dubová a náhon bol zasypaný. Stále však môžete obdivovať pôvodné technické vybavenie.
Dolný mlyn
Mlyn u Sedílekov takisto patril pod farskú správu. Zariadenie bolo tvorené obilným mlynom, vodorovnými mlynskými kameňmi, umiestnenými v drevenom lube, a mlynicou v tradičnom slovenskom zložení. Silná konkurencia modernizovaných mlynov a prístup k nemu viedli k jeho odstaveniu pravdepodobne už v štyridsiatych rokoch devätnásteho storočia. Technické vybavenie sa nezachovalo, no jeho pôvodný náhon je stále viditeľný.
Píla u Karamanov
Pôvod a história nie je známa. Vieme, že fungovala do päťdesiatych rokov devätnásteho storočia a pomocou francisovej pomalobežnej turbíny s mokrou savkou využívala vodu z Jasenice. Podúrovňová transmisia poháňala dva gátre, šindľovačku, hobľovačku a cirkulár. Vyrábala elektrický prúd s napätím 110 voltov, ktorý dodával po vlastnej elektro rozvodnej sieti okolitým domácnostiam. Činnosť bola ukončená z rovnakých dôvodov, ako pri Mlyne u Čipkov.
Jasenianska kaskáda, najrozsiahlejšia a najvýznamnejšia technická pamiatka na Slovensku, má určite čo ponúknuť. Niektoré pamiatky tu stoja stovky rokov a predsa sa z nich čo-to zachovalo.
Hydrocentrálu v Jasení dokonca nezničili ani zásahy Nemcov a strely na kvalitnom betóne takmer nezanechali ani stopy, kiežby aj. Vodojem musel byť postavený tak, aby udržal približne deväť tisíc kubíkov vody.
Nielen zlato, ale aj pivo
V okolí Jasenia a Predajnej sa neťažilo len zlato. V Predajnej bol na konci Farskej ulici v roku 1800 vybudovaný pivovar. Na varenie sa používal jačmeň, chmeľ a jedľové výhonky, ktoré pestovali v lokalite Chmelinec priamo v chotári Predajnej. V roku 1875 ho zachvátil požiar, ale jeho prevádzku sa opäť podarilo obnoviť. Pivo sa odvážalo do Banskej Bystrice, okolitých obcí a samozrejme aj do tamojších krčiem. Dokopy zásoboval jedenásť pohostinstiev.
Súčasťou pivovaru bola aj obytná časť, kde býval sládok so svojou rodinou.
Zanikol na konci devätnásteho storočia a zachované sú z neho len zrúcaniny a časť sladovne. Naopak, obytná časť je využívaná na bývanie dodnes.
