Dňa 10. januára navštívili Železiarne Podbrezová členovia z občianskeho združenia Klubu ochrany technických pamiatok (KOTP). Členovia klubu sa dlhoročne venujú dokumentácii, záchrane a pomoci pri reštaurovaní a údržbe pamiatok.
Do Podbrezovej ich priviedol záujem vidieť spracovanie a výrobu železa a taktiež bohatá, už stoosemdesiatročná história. Návštevníci si najprv prezreli priestory Hutníckeho múzea ŽP, kde sa podrobnejšie zoznámili s históriou podniku a následne navštívili starý i nový závod.
Občianske združenie KOTP sa venuje aj výchove mládeže, ktorú vedie k záujmu o technické pamiatky aj prostredníctvom modelárstva. Okrem iného informuje verejnosť o situácii technických pamiatok na území SR či navrhuje potencionálne pamiatky na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.
Do Podbrezovej ich priviedol záujem vidieť spracovanie a výrobu železa a taktiež bohatá, už stoosemdesiatročná história. Návštevníci si najprv prezreli priestory Hutníckeho múzea ŽP, kde sa podrobnejšie zoznámili s históriou podniku a následne navštívili starý i nový závod.
Občianske združenie KOTP sa venuje aj výchove mládeže, ktorú vedie k záujmu o technické pamiatky aj prostredníctvom modelárstva. Okrem iného informuje verejnosť o situácii technických pamiatok na území SR či navrhuje potencionálne pamiatky na zápis do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.
V rámci návštevy sme sa Ing. Pavla Vnuka, člena OZ KOTP, opýtali pár otázok:
Predstavíte nám činnosť a cieľ občianskeho združenia Klub ochrany technických pamiatok?– Združenie sa dlhoročne venuje dokumentácii, záchrane a pomoci pri rekonštruovaní, reštaurovaní a údržbe technických pamiatok. Členmi sú nadšenci industriálu, prevažne architekti, venujúci sa priemyselnému dedičstvu aj vo svojej praxi, ako aj vedecko-výskumnej činnosti. Cieľom združenia, ako neziskovej organizácie, je podporovanie a rozvíjanie aktivít v oblasti ochrany tohto druhu dedičstva – či už na miestnej – prevažne v Bratislave, ale aj celoštátnej úrovni.
Čo vás viedlo k návšteve Železiarní Podbrezová?
– Záujem vidieť výrobu železa a jeho spracovanie v priamom prenose, ako aj architektúru objektov areálu v nadväznosti na výrobu. Železiarne Podbrezová vnímame ako jeden z mála závodov s bohatou históriou a tradíciou, ktorý je dodnes funkčný. Možnosť exkurzie do tohto priemyselného závodu je pre nás obzvlášť zaujímavá, keďže vo svojej podstate vidíme priemyselné dedičstvo nielen „in situ“, ale aj v pôvodnej funkcii.
– Záujem vidieť výrobu železa a jeho spracovanie v priamom prenose, ako aj architektúru objektov areálu v nadväznosti na výrobu. Železiarne Podbrezová vnímame ako jeden z mála závodov s bohatou históriou a tradíciou, ktorý je dodnes funkčný. Možnosť exkurzie do tohto priemyselného závodu je pre nás obzvlášť zaujímavá, keďže vo svojej podstate vidíme priemyselné dedičstvo nielen „in situ“, ale aj v pôvodnej funkcii.
Aké dojmy si z dnešného dňa odnášate?
– Areál starého závodu je zaujímavý aj starými objektami, ktoré sa zachovali. Samotná výroba v oceliarni je zážitok, ktorý odporúčam každému zažiť. Vidieť naživo, ako sa otvára „sarkofág“ nad taviacou pecou, do ktorej sa pridávajú prísady, či vidieť liatie ocele pri 1 600 stupňoch Celzia je zážitok, ktorý človek len tak nevidí.
Areál nového závodu je zvláštne kontrastný. Na jednej strane prevádzkareň valcovne rúr, kde je šero a hluk z výroby, do toho sa na páse pohybujú rozžeravené kusy ocele, ktoré sa valcujú na rúry – pohľad na ne je priam hypnotický.
Spolu s teplom z výroby mate chuť si pohodlne sadnúť a v kľude sa pozerať na proces výroby. V kontraste k tomu je ťaháreň rúr – presvetlená prevádzka, zautomatizovaná časť výroby a menší hluk. Ťahanie rúr je zvláštny proces, priam až hodinárskeho charakteru, kde podľa špeciálnych matríc vedia vyformovať rúry rôzneho charakteru a vlastností.
Ak mám naše dojmy zhrnúť, sú len pozitívneho charakteru. Návštevu Železiarní Podbrezová by som odporúčal skutočne každému, aby si rozšíril vedomosti o spracovaní a výrobe oceľových rúr. Vzhľadom na to, že návštevy výrobného procesu nie sú samozrejmosťou, keďže výroba neustále beží, túto možnosť by mali minimálne využiť školské exkurzie nielen v rámci spoznávania svojho kraja, ale aj spoznávania priemyslu Slovenska.
– Areál starého závodu je zaujímavý aj starými objektami, ktoré sa zachovali. Samotná výroba v oceliarni je zážitok, ktorý odporúčam každému zažiť. Vidieť naživo, ako sa otvára „sarkofág“ nad taviacou pecou, do ktorej sa pridávajú prísady, či vidieť liatie ocele pri 1 600 stupňoch Celzia je zážitok, ktorý človek len tak nevidí.
Areál nového závodu je zvláštne kontrastný. Na jednej strane prevádzkareň valcovne rúr, kde je šero a hluk z výroby, do toho sa na páse pohybujú rozžeravené kusy ocele, ktoré sa valcujú na rúry – pohľad na ne je priam hypnotický.
Spolu s teplom z výroby mate chuť si pohodlne sadnúť a v kľude sa pozerať na proces výroby. V kontraste k tomu je ťaháreň rúr – presvetlená prevádzka, zautomatizovaná časť výroby a menší hluk. Ťahanie rúr je zvláštny proces, priam až hodinárskeho charakteru, kde podľa špeciálnych matríc vedia vyformovať rúry rôzneho charakteru a vlastností.
Ak mám naše dojmy zhrnúť, sú len pozitívneho charakteru. Návštevu Železiarní Podbrezová by som odporúčal skutočne každému, aby si rozšíril vedomosti o spracovaní a výrobe oceľových rúr. Vzhľadom na to, že návštevy výrobného procesu nie sú samozrejmosťou, keďže výroba neustále beží, túto možnosť by mali minimálne využiť školské exkurzie nielen v rámci spoznávania svojho kraja, ale aj spoznávania priemyslu Slovenska.
