Ako píšeme na titulnej strane nášho dvojtýždenníka, v uplynulých dňoch navštívila hrad Ľupča ministerka kultúry Slovenskej republiky Martina Šimkovičová. Priamo na hrade ju privítal Vladimír Soták, predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová. Pripomenul jej, že záchrana národných kultúrnych pamiatok je mimoriadne dôležitá kvôli zachovaniu pre budúce generácie.
Vladimír Soták sa v rozhovore pre prítomné médiá vrátil takmer štvrťstoročie späť a poznamenal, že podbrezovské železiarne odkúpili hrad v nedobrom technickom stave. Postupne ho systematicky rekonštruujú a dnes je nádhernou vstupnou bránou na Horehronie.
„Do opráv sme investovali značnú časť prostriedkov podľa toho, ako sa darilo fabrike. Dostali sme aj podporu od štátu a aj od iných darcov či subjektov. Celkovo sme za viac ako dvadsať rokov preinvestovali okolo desať miliónov eur. Hrad je pritom jeden z najstabilnejších na Slovensku a čo je potešiteľné, vyzerá úplne inak ako na začiatku, keď sme ho kupovali,“ povedal generálny riaditeľ.
Záchrana sa podarila
Počas rozhovoru tiež pripomenul, že hrad prešiel úpravami od strechy, cez kanalizáciu, interiér až po dolné nádvorie. „Môžem povedať aj takú perličku, že pred niekoľkými rokmi hrozil pád jedného z oporných múrov. Dokázali sme ho svojpomocne opraviť za vlastné prostriedky v priebehu jedného roka. Niečo podobné sa stalo aj na Trenčianskom hrade, kde sa s problémom pasovali niekoľko rokov. Celkovo som však rád, že sa nám spoločnými silami podarilo túto národnú kultúrnu pamiatku zachrániť.“
Vladimír Soták vyzdvihol prínos tohto miesta pre celý región. „Na hrad Ľupča môže byť hrdý každý Slovák. Keď cestujete na Horehronie, máte možnosť vidieť obrovskú dominantu. Ako jeden z mála hradov svieti každú noc, čo dotvára jeho krásu. Aj zahraniční návštevníci ho vidia tak, ako sú zvyknutí v iných krajinách, napríklad v Nemecku či vo Francúzsku. Sme hrdí, že sme popri práci a fungovaní fabriky dokázali túto pamiatku prerobiť do takejto podoby. Je to určite fantastická vec.“
Hrdosť na pamiatky
Generálny riaditeľ v rozhovore následne vysvetlil, prečo sa pred rokmi rozhodli hrad odkúpiť a investovať do jeho opravy. „Keď sa ponoríme do minulosti, kto financoval najlepších maliarov sveta? Tí, ktorí mali peniaze. V tom čase pápež, kardináli alebo biskupi, neskôr podnikatelia. Myslím si, že každý jeden podnikateľ, ktorému sa podarí zarobiť nejaké peniaze a má vo svojom okolí zaujímavú kultúrnu pamiatku, by jej mal venovať pozornosť a pomôcť tak uchovať dedičstvo našich otcov a dedov. Naozaj platí, že kto si neváži minulosť, nezaslúži si budúcnosť. Je to aktuálne dnes a bude i naďalej. Vo veľkých a bohatých krajinách sú na svoje pamiatky mimoriadne hrdí. A je jedno, či ide o Ameriku, Čínu, Rusko, Japonsko či dokonca štáty Afriky. Všade, kde prídete, cítite hrdosť na dedičstvo našich predkov. Aj u nás by sme mali zmýšľať podobne, no Slováci často zabúdajú. Máme mnoho podnikateľov, ktorí zarobili peniaze, ale do kultúry a celkovo regiónu investovali veľmi málo. A to je chyba,“ upozornil V. Soták a smerom k ďalšej obnove hradu Ľupča dodal: „Ak niečo kúpite, chcete, aby to raz bolo dokončené celé a mohlo slúžiť ďalšie stovky rokov. A to je aj náš cieľ. V konečnom dôsledku nie je podstatné, kto je majiteľ. Dôležité je, ako pamiatka vyzerá. Tento hrad je skutočnou dominantou a je potrebné sa k nej tak aj správať.“
Vladimír Soták v závere doplnil, že na hrade Ľupča je ešte veľa práce. „Musíme myslieť aj na opravy a údržbu. Nie je až taký problém investovať, problém je udržať stavbu v dobrom a reprezentatívnom stave. Najpodstatnejšie však je, aby mohli ľudia vidieť túto pamiatku na vlastné oči a budovať si vzťah k histórii. Aj najmenšie deti, keď budú večer počúvať rozprávku o hrade, môžu si predstaviť práve Slovenskú Ľupču. Hrad je tu pre každého, kto sem príde,“ uzavrel V. Soták.
