Vybrať si vhodnú túru nebýva vždy jednoduché. Zvlášť v prípade, keď si človek uvedomí, koľko možností má a koľko krásy ponúka naša vlasť milovníkom prírody. Po počiatočnom rozhodovaní sme využili sviatočný prvý máj na potulky Veľkou Fatrou. A že išlo o dobré rozhodnutie, sme sa presvedčili už po niekoľkých metroch.
Naše putovanie sme odštartovali v obci Staré Hory, kde sme odstavili auto na veľkom bezplatnom parkovisku pri kaplnke. Odtiaľ sme sa vybrali zopár metrov po asfaltke smerom na Tureckú, odbočili doľava a začali výstup. Lemujeme cintorín a o malú chvíľu sa dostávame na lesnú cestičku. Ihneď sa začína stúpanie, ktoré nás bude najbližšie desiatky minút sprevádzať. Užívame si pokoj a ticho lesa. Nestretávame ani jedného turistu, čo nám vyhovuje, keďže masy ľudí nie sú práve to, za čím sme prišli. Stúpanie naberá na intenzite. Po asi hodine a pol sa blížime k prvému cieľu našej cesty – Majerovej skale. Posledné metre smerom k nej sú dosť strmé, ale bežný turista ich zvládne, hoci sa poriadne zapotí. Na skale sa nám ponúkajú nádherné výhľady, obdivujeme väčšie či menšie kopčeky a nekonečnú zeleň. Slnečné počasie takmer bez mráčika umocňuje náš zážitok. Zo skaly vidíme aj Krížnu, ktorá je druhým cieľom našej cesty. Okrem nej sa nám pred očami mihajú pozostatky snehu. Mimochodom, táto oblasť je známa častým výskytom lavín. Po krátkom oddychu pokračujeme.
Smer Krížna
Po dobre značenom chodníku zídeme mierne dole a začína sa ďalšie stúpanie. Trasa smerom hore už nie je taká strmá ako na Majerovu skalu, ale i tak si dáte trošku do tela. Podľa máp ide o tri kilometre, ktoré zvládne turista za hodinku aj niečo. Lemujeme stĺpy starej lanovky a na hrebeni i polorozpadnutú budovu. Pozostatky lyžiarskeho strediska sú asi jediným mínusom v inak nádhernej prírode. Sme čoraz bližšie ku Krížnej, pričom už z diaľky vidieť mohutnú stavbu na jej vrchole. Turistov pribúda, ale určite nejde o zástupy ľudí, ktoré možno stretávať na iných „komerčných“ kopcoch. Dostávame sa na Krížnu a silnie aj vietor. Kocháme sa výhľadmi na všetky svetové strany. Jedným slovom – nádhera. Môžeme vidieť Západné i Nízke Tatry, Kremnické vrchy, ale i Veľký Choč. Kde sa pozrieme, tam si môžeme vychutnať pohľad na majestátne slovenské hory. A ak si turista nie je istý na aký vrcholček práve pozerá, pomôžu mu panoramatické informačné tabule s ich názvami. Na vrchole je pomerne veľká ohradená stavba zvláštneho tvaru – ide o vojenský objekt, ktorý je strážený kamerami. Pôsobí na nás prinajmenšom trošku zvláštne.
Ďalej na Ostredok
Keď sme už vo Veľkej Fatre, prečo by sme nezašli aj na najvyšší vrch tohto národného parku s názvom Ostredok? Z Krížnej nás naň navedie smerovník a čaká nás ešte asi hodinka zvlnenej trasy. Hoci v dedine boli teploty takmer letné, hore vyťahujeme bundy kvôli silnému vetru, ktorý je tu spoločníkom turistov takmer po celý rok. Okrem peších stretávame aj dosť cyklistov. Predkrmom pred Ostredkom je pomerne neznámy kopček Frčkov a z neho je to už len kúsok na najvyšší vrchol. Na Ostredku je oveľa pokojnejšie ako na Krížnej. Urobíme niekoľko fotiek, pokocháme sa výhľadom a vraciame sa tou istou trasou znovu na Krížnu. Už z názvu vyplýva, že na ňu vedú rôzne cesty z mnohých smerov. Po hrebeni vedie pekná cesta smerom k hotelu Kráľova studňa, kde je možné osviežiť sa a posilniť jedlom. My sme však zvolili trasu smerom späť, avšak nejdeme cez Majerovu skalu, ale do dedinky Turecká. Hoci vieme, že nás čaká zostup dole lyžiarskym svahom, prekvapuje nás, že ide o taký nepríjemný strmák. Kolená dostávajú zabrať, ale čochvíľa sme už na poľnej ceste a poľahky kráčame dole. Lemujeme chaty, jazierko, kde sa to hemží relaxujúcimi ľuďmi a sme v Tureckej. Občerstvíme sa v miestnej krčmičke a čosi cez dva kilometre po asfaltke kráčame do obce Staré Hory, kde nás čaká auto.
Len pre zaujímavosť, lyžiarske stredisko Turecká – Krížna nefunguje už takmer desať rokov a chátra. Jeho pozostatky je vidieť prakticky na každom kroku – od odstavených snežných vozidiel, cez lanovkové stĺpy, schátranú stavbu na vrchole až po opustené budovy na začiatku svahu. Je to určite škoda. Či niekedy stredisko vstane z popola, nevedno. Potenciál však rozhodne má.
Slová na záver
Túra na Krížnu a Ostredok preverí vašu kondíciu, ale skutočne stojí za to. Nádherná príroda s čarokrásnymi výhľadmi je skutočnou odmenou za drinu, ktorú zažijete šliapaním na vrchol. Nezabudnite si so sebou zobrať dostatok vody, pretože počas trasy nie je k dispozícii žiaden bufet ani chata a dokonca aj pramienok vody smerom na Majerovu skalu bol v čase našej návštevy vyschnutý.
Túru na Krížnu väčšina začína v Tureckej a kráča smerom hore prudkým kopcom po bývalej lyžiarskej zjazdovke. My rozhodne odporúčame ísť zo Starých Hôr. Cesta je určite zaujímavejšia a nie tak úmorná. Navyše, idete aj pomedzi stromy, pričom tienik vás v horúcich dňoch príjemne ochladí. Ako už bolo spomenuté vyššie, zo Starých Hôr na Majerovu skalu sme nestretli ani jedného turistu. Odporúčame preto dávať o sebe v tomto tichom prostredí vedieť, aby ste náhodou neprekvapili tamojších zvieracích obyvateľov. Nemusíte sa však báť, hoci naháňanie strachu je dnes v móde. My sme okrem množstva vtáčikov nestretli nikoho. Od Majerovej skaly už pribúdajú turisti a na vrchole Krížnej ich býva počas voľných dní pomerne veľa.
Prvomájová turistika bola výdatná, nastúpali sme cez 1 400 výškových metrov a prešli 23 kilometrov. Domov sme sa síce vrátili unavení, ale s veľkým množstvom zážitkov a odhodlaním, že Veľkú Fatru zakomponujeme medzi naše výlety určite častejšie.
Máte aj vy zaujímavý tip na výlet? Dajte nám o ňom vedieť. Potešiť nás môžete i fotkou z vašich potuliek. Radi ju zverejníme.
