Žijeme v dobe poznačenej pandémiou a na fašiangy môžeme len s nostalgiou spomínať. V dôsledku prísnych opatrení sa nekonali žiadne podujatia súvisiace s týmto obdobím a už sa blíži Popolcová streda.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého „vast-schane“, čo značí niečo ako „posledný nápoj“. Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom, i časovo, sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.
Fašiangy, ktoré sa začali oslavovať už v stredoveku, vrcholili sprievodmi, ktoré trvali tri dni a v noci pred Popolcovou stredou pochovávali basu. V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na štyridsiaty deň pred Veľkou nocou. Do týchto dní sa však nepočítajú nedele, preto pripadá Popolcová streda na štyridsiaty siedmy deň pred Veľkonočnou nedeľou. V tomto roku pripadne Popolcová streda na 17. februára. Názov Popolcová streda pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj si, že prach si a na prach sa obrátiš.“ V katolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu. Po bujarom období fašiangov začínal predveľkonočný pôst, počas ktorého sa pomaly začínali zvyky a obrady súvisiace s príchodom jari.
Pôstne obdobie neznamená doslovne nejesť a dodržiavať hladovku. Človek sa síce počas pôstneho obdobia vyhýbal niektorým jedlám, najmä mäsu, ale ani zďaleka to neznamená, že štyridsať dní hladoval. Ľudia boli počas pôstu na seba veľmi prísni, hlavne kvôli poverám. Tradovalo sa totiž, že kto bude počas pôstu jesť mäso, bude mať chorý dobytok. Práve vďaka tomu verili, že pôst im prinesie lepší život. Ľudia dokonca počas pôstu odložili všetok riad, v ktorom varili mastné jedlá, na pôjd a varili len v hlinených hrncoch. Najčastejším jedlom, ktoré konzumovali počas pôstu, boli šúľance a rezance. Verili totiž, že im to prinesie dobrú úrodu. Šošovica a jedlá z nej zasa symbolizovali dostatok peňazí. Ak však niekto mal predstavu, že ak nebude štyridsať dní jesť mäso, bude mať skvelý život a zabezpečí si očistu tela, veľmi sa mýlil. Cieľom pôstu bolo odoprieť si všetko to, čo ľuďom bránilo v zdravom životnom štýle. Pôstne obdobie vyvrcholilo veľkým upratovaním a prípravami na Veľkú noc. Posledná nedeľa pred Veľkonočnou nedeľou dostala pomenovanie Smrtná. Bola dňom, kedy vo väčšine slovenských obcí vynášali Morenu. Ľudia mali už zimy po krk a týmto obradom ju chceli vyprevadiť. Spolu s ňou chceli zahnať aj choroby, temnotu, biedu a smrť, aby do chotára mohla prísť jar a nový život.
