Tridsaťročné pracovné jubileum ocenené hodinkami

V závere uplynulého roka boli v Dome kultúry ŽP v Podbrezovej odmeňovaní zamestnanci Železiarní Podbrezová a dcérskych spoločností, ktorí vo firme odpracovali tridsať rokov. Päťdesiatpäť jubilantov, z toho tridsaťsedem mužov a osemnásť žien, bolo dňa 20. decembra odmenených za vernosť hodinkami a ďakovným listom. Ceny odovzdávali členovia predstavenstva, Ing. Mária Niklová, Ing. Miloš Dekrét a Ing. Milan Srnka, PhD.
V úvode sa prítomným prihovorila personálna riaditeľka Ing. Mária Niklová, ktorá všetkým jubilantom poďakovala, za tridsaťročnú vernosť firme a popriala im veľa zdravia a príjemné prežitie vianočných sviatkov v kruhu najbližších. K poďakovaniu a želaniam sa pridal aj výrobný riaditeľ Ing. Miloš Dekrét, ktorý bol zároveň aj jedným z jubilantov. Za tridsať odpracovaných rokov v Železiarňach Podbrezová mu poďakoval technický riaditeľ Ing. Milan Srnka, PhD., ktorý sa takisto v závere prihovoril prítomným a poďakoval aj ostatným jubilantom.

Katarína Luptáková, Gork
– Tridsať rokov je dlhá doba. Moja púť začala v roku 1985 nástupom na stredné odborné učilište v Podbrezovej, vtedy to ešte boli Švermove Železiarne. O štyri roky neskôr som zmaturovala a následne som začala pracovať v prevádzkarni energetika, bolo to v roku 1989. Pracovala som aj v ťahárni rúr a v súčasnosti pracujem v odbore riadenia a zabezpečenia kvality, kde som už dvadsať rokov. Za moje pôsobenie v podniku sa toho zmenilo veľa, prešli sme revolúciou, valnými zhromaždeniami, transformáciou. Boli dobré časy, ale aj zlé, no celkovo som spokojná. Fabrika je v súčasnosti veľmi modernizovaná a výrobné technológie stále napredujú. Do ďalších rokov prajem všetkým zamestnancom Železiarní Podbrezová veľa zdravia, spokojnosti a firme veľa zákaziek.

Ing. Mária Demianová, Ppam 
– Pocity sú veľmi pekné, tridsať rokov pracujem v jednej firme a som spokojná. Do Podbrezovej som nastúpila hneď po skončení vysokej školy. Je to moje prvé a zároveň jediné zamestnanie. Prešla som rôznymi funkciami, stále to však bolo v personálnom úseku, len sa menili pozície. Na každé obdobie mám pekné spomienky. Hodinky za vernosť ma samozrejme tešia a budem ich určite nosiť. Do ďalších rokov železiarňam želám, aby boli stále úspešné, minimálne tak, ako doteraz a aby sa nám vždy darilo, nielen v práci, ale aj zamestnancom v osobnom živote.

Ing. Miroslav Šteňo, ŽP Informatika
– Tridsať rokov ubehlo veľmi rýchlo a človek by ani nepovedal, že tu tak dlho pracuje. Nastúpil som do podniku v roku 1989 a pracoval som v novom závode, neskôr som prešiel viacerými funkciami. Zažil som pekné aj ťažké chvíle, pretože pri prevádzkovaní informačného systému človek nikdy nevie, čo ho čaká. Veľakrát to bolo vstávanie v noci a vybavovanie či nastavovanie nejakých informácií v rámci informačného systému. Od začiatku pracujem v oblasti informačných technológii, vtedy to bolo ešte v rámci ŽP. Potom sme sa odčlenili, najskôr ako Gamo a neskôr ako súčasná ŽP Informatika. Za tridsať rokov sa toho zmenilo dosť. Keď som nastúpil, nemal som vlastnú pracovnú stanicu, teraz je v podniku 1100 pracovných staníc. Pracovníci majú vedľa seba zariadenia, ktoré sú oveľa inteligentnejšie a výkonnejšie ako pred tridsiatimi rokmi. Napríklad, keď som prestúpil na starý závod, Mainframe mal zlomkovú výkonnosť oproti dnešným mobilom, čiže to sa nedá porovnať. V informačných technológiách každoročne prebiehajú obrovské technologické zmeny, čiže treba na sebe neustále pracovať, aby človek stíhal držať trend s novinkami. Hodinky za vernosť sú peknou pozornosťou od podniku za tridsať odpracovaných rokov. Hodinky som dostal aj na päťdesiatku, tak uvidím, ktorým dám pri nosení prednosť.

Ing. Miloš Dekrét, výrobný riaditeľ 
– Tridsať rokov je myslím pre každého človeka obrovský kus života. V Železiarňach Podbrezová pôsobím už od skončenia vysokej školy, kedy som sa tu zamestnal. Prešiel som rôznymi pozíciami až do tej súčasnej, keď som pred piatimi rokmi dostal dôveru predstavenstva a bol som menovaný do funkcie výrobného riaditeľa, za čo som vďačný. Určite urobím všetko pre to, aby som ich v budúcnosti nesklamal a aby som svoju funkciu vykonával dobre.
Som rád, že táto spoločnosť funguje naozaj perfektne, že stále ponúka prácu, že sa stará o ľudí a stále má možnosť plniť sociálny program na Horehroní. Ľudia tak nemusia cestovať do sveta a môžu ostať doma, pracovať v takejto úspešnej fabrike.
Do železiarní som nastúpil v 89-om, akurát to bol rok revolúcie. Fabrika bola v tom období v inej technologickej kondícii, či už oceliareň, valcovňa alebo ťaháreň. Za tridsať rokov sa tu neskutočne veľa inovovalo, investovalo, stala sa z nej jedna z najmodernejších hutníckych komplexov v sortimente výroby bezšvíkových valcovaných rúr a presne ťahaných rúr.
Vedenie železiarní má na zreteli stále to, aby sme boli konkurencieschopní, aby železiarne mali perspektívu fungovania aj do ďalších desaťročí.
Som rád, že k tomu môžem prispieť svojou prácou aj ja, aby v železiarňach, v ktorých pracoval môj otec, mohli pracovať moje deti aj moji vnuci.

Mgr. Henrieta Adamčáková, Vo
– Prešlo to neuveriteľne rýchlo, ako voda. Povedala by som, že je to len možno nejakých pätnásť až dvadsať rokov, kdeže tridsať. Hneď po škole som šla pracovať do železiarní, v máji sme zmaturovali a v auguste som nastupovala. Bolo to presne 7. augusta 1989. Začínala som pri terajšom generálnom riaditeľovi Ing. Vladimírovi Sotákovi, vtedy bol investičným námestníkom. To bola moja prvá pozícia. Potom som 23 rokov pracovala v odbore predaja a marketingu a momentálne pracujem ako ekonóm v oceliarni. Hodinky sú pekné a myslím, že ich budem nosiť a samozrejme sa teším z takejto milej pozornosti za tridsať odpracovaných rokov. A neuveríte, práve dnes ráno mi došla v hodinkách baterka, takže ich asi naozaj začnem nosiť už oddnes.