Hubárčenie môže byť pre niekoho záľubou, pre iného zasa relaxom spojeným s prechádzkou na čerstvom vzduchu. Huby často zbierajú aj ľudia, ktorí ich nekonzumujú. Slovensko je na zber húb ideálnym prostredím, keďže máme veľmi dobré klimatické, geologické, pôdne i výživové podmienky. Výnimkou nie je ani región Horehronie.
V lese a na lúkach môžeme naraziť na viacero druhov húb, je však potrebné vedieť ich rozlišovať a zbierať len tie, ktoré sú jedlé a poznáme ich.
Huby majú rady pokojné prostredie a predovšetkým dostatok vlahy. Naopak, neznášajú vietor a prílišné sucho. Pri ich hľadaní sa preto snažte navštevovať miesta v závetrí a s primeranou vlhkosťou pôdy. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že výskyt húb je viazaný na existenciu podhubia. Tam, kde podhubie nie je vytvorené, huby nemôžu narásť.
Huby rastú len na miestach, kde podhubie daného druhu existuje. Samozrejme, len za predpokladu priaznivých podmienok. Ak na určitom mieste nájdete huby, je vysoká pravdepodobnosť, že ich tam budete nachádzať aj v budúcnosti. Preto je dobré si takéto miesta zapamätať. Tajomstvo úspechu skúsených hubárov spočíva predovšetkým v poznaní takýchto lokalít.
Opýtali sme sa našich spolupracovníkov, či chodia na huby, aké druhy zbierajú a na čo všetko huby využívajú:
Stanislav Fulek, ťaháreň rúr
– Na huby chodievam pravidelne a mám ich toľko, že už neviem čo s nimi. Keďže bývam na Krpáčove, tak vybehnem z chaty a hneď som v lese. Tohto roku to však ešte nebolo až také dobré. Čakám, že v jeseni to bude o niečo lepšie a huby nebudú také červivé. Osobne zbieram dubáky, modráky, suchohríby a tak ďalej. Čo je ale ojedinelé a nezbiera sa, respektíve nepozná to veľa ľudí, je takzvaný lievik trúbkovitý. Ide o hubu lievikového tvaru, ktorá rastie práve v jeseni v takých trsoch a dá sa použiť pod mäso alebo je vo všeobecnosti vhodná do čínskej kuchyne. Keď huby rastú, tak chodím na ne aj viackrát do týždňa.
Stanislav Baláž, valcovňa rúr
– Nechodím až tak často, no raz za čas sa vyberiem spolu s otcom, on je skôr taký hubár. Zbierame to, čo sa nájde, ale samozrejme nie neznáme huby, iba tie, ktoré poznáme. Napríklad dubáky, mäkkýše alebo kuriatka. Huby hlavne sušíme a potom pridávame ako prísadu do polievok, prípadne na omáčky. Niekedy sme aj zavárali kuriatka, no teraz už veľmi nie.
Michal Bobák, centrálna údržba
– Chodievam príležitostne. Bol som už aj tento rok, no nenašiel som nič. Zbieram dubáky, modráky a suchohríby, čiže také „klasické“ druhy. Huby využívame hlavne do praženice a rizota, takisto sušíme a to je tak asi všetko. Zavárať nezavárame. Zbieram huby len pre vlastnú potrebu. Keď napríklad rastú v hojnom počte a nazbieram plný košík, ďalej nezbieram, hoci viem, že by som ešte mohol niečo nájsť.
Dušan Šajgalík, ŽP bezpečnostné služby s.r.o.
– Na huby chodím občas, tento rok som však zatiaľ nebol. Myslím, že ani veľmi nerastú, pretože chodím so psami pravidelne von a nevidel som nič. Zbieram iba to, čo poznám, čiže dubáky, masliaky, rýdziky, červenáky, modráky, kuriatka či bedle. Huby väčšinou suším, aby boli nejaké zásoby na Vianoce, ale spravím si aj praženicu, prípadne vypražím bedle.
Marian Melicher, koľajová doprava
– Tento rok mi ešte nevyšiel čas, tak som nebol, ale inak chodievam, keď rastú vo väčšom množstve. Huby teraz asi veľmi nerastú, ale počul som, že rastú kuriatka. Určite sa chystám, ale musím si nájsť čas. Keď chodím, tak len na svoje miesta, kde viem, že som už niekedy niečo našiel, aby som nechodil zbytočne. Zbieram väčšinou dubáky, modráky a kuriatka, bedle málo. Väčšinou pre vlastné potreby huby suším, neskôr používam ako prísadu do jedál a kuriatka zavárame.
