Úspech kvarteta breznianskych záchranárov však nebol jediným. Na okruhu Slovakia Ring v Orechovej Potôni si zmerali schopnosti vodiči záchranných zdravotných služieb na podujatí Komárno Rescue Grand Prix 2026. Celkovo ich štartovalo viac ako dvadsať a najlepším sa stal Matej Chovanec, vodič Záchrannej zdravotnej služby Nemocnice s poliklinikou v Brezne. Svoju premiérovú účasť na podobnej súťaži tak premenil na zisk zlata, čo je bezpochyby obrovský úspech. Okrem neho sa na podujatí predstavili aj ďalší záchranári z Brezna. Dominik Čulok skončil na šiestom mieste a Peter Guliarik bol deviaty.
Po zisku trofeje pre najlepšieho jazdca sme Mateja Chovanca vyspovedali.
Skúste nám najskôr bližšie predstaviť súťaž, ktorej ste sa zúčastnili.
– Komárno Rescue Grand Prix je súťaž vodičov záchraniek. Má preveriť nielen vodičské zručnosti jednotlivých účastníkov, ale aj ich praktické schopnosti. V Orechovej Potôni štartovali vybraní vodiči viacerých poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby z celého Slovenska. Ja osobne som sa tejto súťaže zúčastnil prvýkrát. Mojim primárnym cieľom bolo využiť potenciál podujatia, keďže sa každoročne koná v Centre bezpečnej jazdy na Slovakia Ringu. Usporiadateľ vždy vymyslí zaujímavé úlohy, ktoré preveria našu zručnosť v rôznych podmienkach cestnej premávky. A keď som už dostal príležitosť aj s mojimi dvomi kolegami a taktiež dôveru od môjho zamestnávateľa reprezentovať Nemocnicu s poliklinikou Brezno, moja úloha bola jednoduchá. Ukázať, aké schopnosti som nadobudol za roky praxe ako vodič záchranky. V neposlednom rade som túžil vybojovať čo najlepší výsledok. Myslím, že som túto úlohu aj splnil.
Čo pre vás znamená tento úspech?
– Musím ešte podotknúť, že som chcel preveriť svoje schopnosti pod iným druhom stresu, a to súťažným. Zároveň som podujatie bral ako príležitosť zabaviť sa a užiť si ho. Priznám sa, nečakal som takýto výsledok. Ako som spomínal, podobnej súťaže som sa zúčastnil prvýkrát. Vedel som, že budem súperiť s vodičmi, ktorí na podobných akciách štartujú pravidelne. Na druhej strane, veľmi ma potešilo, keď pri vyhlasovaní výsledkov zaznelo moje meno. Eufória z triumfu trvala ešte niekoľko dní. Zrazu som mohol povedať, že som prvýkrát vyhral nejakú súťaž. Keď sa nad všetkým s odstupom času zamyslím, tento triumf ma utvrdil v myšlienke, ktorej sa snažím neustále držať. Záchrana života sa skladá z viacerých úloh a jednou z nich je plynulo a bezpečne doviezť pacienta i celú posádku sanitky domov, aby sme sa opäť mohli stretnúť s našimi blízkymi.
Možno brať podobné súťaže ako prípravu na „ostrú jazdu“ v teréne?
– Určite áno. Na súťaži som sa pasoval s úlohami, s ktorými sa môžem stretnúť v reálnom živote. Napríklad, zvoliť správnu rýchlosť vozidla tak, aby v prípade kritického brzdenia na mokrej vozovke nebola brzdná dráha príliš dlhá, čo by znamenalo veľké riziko nehody. Taktiež je typickým príkladom slalom na malom priestore, kde sanitka neprejde tak jednoducho ako malé mestské vozidlo.
Čo je vo všeobecnosti najťažšie na práci vodiča sanitky?
– Podľa mňa je najťažšia predvídavosť. Napríklad, nie je problém vyhýbať sa prekážkam, prípadne ostatným účastníkom cestnej premávky, ktorí sanitke dávajú prednosť. Dôležité je uvedomiť si, že okrem mňa sa v zadnej časti vozidla nachádza pacient a jeden alebo viacerí kolegovia. Každé agresívne brzdenie, prudká akcelerácia alebo manévrovanie pomedzi vozidlá nevplývajú dobre na prevážané osoby a zdravie pacienta. Pri takejto jazde sa snažím byť mysľou o krok vpred a čítať premávku už vopred, aby som bol pripravený na nebezpečnú situáciu a aby som ju zvládol s ľahkosťou a nevytváral zbytočne nebezpečie.
Viacerých čitateľov možno zaujíma, ako sa správajú vodiči na slovenských cestách. Takže, aká je situácia v našej cestnej premávke?
– Táto otázka je veľmi problematická a dal by sa o nej spracovať samostatný článok. Za seba môžem povedať toľko, že nie vždy je to také zlé, ako by si človek myslel alebo čakal. Je dôležité uvedomiť si, že nie každý vodič je taký šikovný, aby krízovú situáciu zvládol správne a dostatočne rýchlo. Preto by sme mali byť na cestách voči sebe ohľaduplnejší. Problém vidím najmä v tom, že vodiči jazdia s malými rozostupmi medzi vozidlami, lepia sa na seba a to znižuje čas a priestor na riešenie kritických situácií. Tým vzniká väčší predpoklad dopravnej nehody. Verím, že keď sa bude aj o tejto problematike rozprávať, situácia sa bude zlepšovať.
