Železiarne Podbrezová v roku 2020 oslavujú už stoosemdesiat rokov svojej existencie. Ich bohatý vývoj si v tomto roku pripomíname aj na stránkach Podbrezovana prostredníctvom čitateľskej súťaže. Vašou úlohou je pozorne čítať a prostredníctvom ústrižkov odpovedať na otázky, ktoré následne zašlete do redakcie. V každom vydaní Podbrezovana žrebujeme jedného výhercu, ktorý bude vecne odmenený. O záverečnú Cenu generálneho riaditeľa ŽP a.s. však budú súťažiť len tí, ktorí správne odpovedia na všetky otázky. Držíme vám prsty. Potešíte nás, ak prispejete zaujímavými námetmi a tipmi súvisiacimi s našou históriou k spestreniu obsahu novín.
Demolačné práce valcovne profilov a spolusúvisiacich objektov boli ukončené 6. marca 1991, vtedy sa mohla naplno rozbehnúť výstavba novej elektrooceliarne. Nakoľko pri povoľovacom konaní stavby stanovilo ministerstvo len krátku lehotu výstavby a uvedenia elektrickej oblúkovej pece do prevádzky (marec 1993), znamenalo to, že projekčné a všetky dodávateľské organizácie, spolu s investorom, mali na uskutočnenie tejto veľmi náročnej stavby k dispozícii už len dva roky. Začali sa ozajstné preteky s časom a veľmi zložitá organizačná práca investora, aby v podstate v obmedzenom čase zabezpečil výrobu v dvoch oceliarňach a súčasne organizoval výstavbu, vyžadujúcu presuny hmôt. Sústavne sa uskutočňovali rokovania s talianskymi dodávateľmi technológie.
V priebehu roka 1991, po vybudovaní základov, boli postupne montované oceľové konštrukcie výrobných hál a základy technologických zariadení. Počas tohto obdobia došlo k transformácii štátneho podniku Švermove železiarne na akciovú spoločnosť Železiarne Podbrezová. Táto skutočnosť priaznivo ovplyvnila ďalší priebeh stavebných a montážnych prác. Nakoľko úspešná realizácia a ukončenie stavby sa stalo prioritou nového vedenia spoločnosti. Pozitívom bolo, že sa skrátil rozhodovací proces, keďže boli vylúčené vplyvy bývalých nadriadených orgánov.
V dňoch 20. až 25. mája roku 1992 sa uskutočnila veľmi náročná preprava nadrozmerných pecných transformátorov z Talianska a následne prichádzali zásielky technologických zariadení. Pod vedením technického dozoru talianskej firmy Tagliaferri začali na predmontážnej plošine v pecnej hale montovať taviacu pec. Pri montáži boli používané sádzací a pomocný žeriav. Fáza montáží mechanických, elektrotechnických, hydraulických, vzduchotechnických zariadení a potrubných rozvodov bola veľmi náročná.
Súbežne s montážou prebiehalo aj školenie pracovníkov taviacej a panvovej pece, aby sa dokonale oboznámili s novým technologickým zariadením a naučili sa ovládať a riadiť celý proces výroby ocele prostredníctvom výpočtovej techniky. Praktické skúsenosti získala vybratá skupina pracovníkov v októbri roku 1992 na školení v oceliarni Brescia v Taliansku. Tam totiž bolo podobné zariadenie. Školenie budúcej obsluhy pece prebiehalo súbežne s budovaním. Koncom roku 1992, počas intenzívne prebiehajúcich montážnych prác, bolo nevyhnutné definitívne rozhodnúť o odstavení obidvoch oceliarní. V bezprostrednej blízkosti staveniska totiž prebiehala výroba ocele v troch SM peciach a v dvoch elektrických oblúkových peciach. Na zrušenie starých pecí, ich demontáž, zbúranie základov, demontáž plošín, atď. bol odhadnutý čas v rozpätí štyroch mesiacov. Vychádzajúc z tohto predpokladu, bolo rozhodnuté, že odstavenie prevádzky všetkých pecí sa uskutoční v nočnej zmene z 1. na 2. novembra 1992. Výroba SM ocele bola po stotrinástich rokoch úplne zrušená. Výroba elektroocele na dvoch tridsaťtonových elektrických oblúkových peciach bola po tridsiatich dvoch rokoch prakticky prerušená, pretože mala pokračovať po dobudovaní novej elektrooceliarne modernejšou technológiou. Na určitý čas sa odstavením výroby ocele prerušila aj zásobovanie valcovne bezšvíkových rúr vsádzkovým materiálom z vlastnej výroby a v tom čase bol uvedený materiál zabezpečovaný nákupom zvonku. Koncom roka 1992 prebiehali intenzívne búracie práce v halách siemens martinskej oceliarne a elektrooceliarne.
Po vianočných sviatkoch, 6. januára 1993 nastúpili zahraniční montéri a odborníci a začali sa dokončovacie montážne práce s individuálnymi aj komplexnými skúškami technologických celkov. Aj za nepriaznivého, mrazivého počasia pokročili všetky skúšky tak, že nábehový štáb stanovil na deň prvej tavby 24. február 1993, bola to komplexná skúška za tepla. Ani snehové záveje neodradili pracovníkov investora, projekčných a dodávateľských organizácií, od úsilia oživiť studené technologické zariadenia, vliať do nich život a získať z neforemného šrotu kvalitnú tekutú oceľ a vstupný materiál do valcovne bezšvíkových rúr.
Po 115-tich dňoch od prerušenia výroby dokázali obnoviť v železiarňach jej pravidelnú výrobu. Po prvej skúšobnej tavbe, jej vyhodnotení a odstránení nedostatkov sa uskutočnili ďalšie a výroba elektroocele sa postupne dostávala do normálneho pracovného chodu. Zásluhu na tom mala aj veľmi dobrá teoretická a praktická príprava všetkých pracovníkov elektrooceliarne.
Slávnostné uvedenie do prevádzky sa uskutočnilo 19. marca 1993. Keďže výstavba objektov novej taviacej a panvovej pece priamo nadväzovali na objekty vybudovaného zariadenia plynulého dolievania ocele, bol v podstate daný do prevádzky celý komplex modernej elektrooceliarne.
Súťažná otázka č. 17:
Kedy sa naplno rozbehla výstavba novej elektrooceliarne?
Správne odpovede zasielajte na vystrihnutom kupóne do redakcie
Podbrezovana, najneskôr do desiatich dní od vydania aktuálneho
čísla.
