Európsky aj globálny priemysel čelí jednej z najnáročnejších etáp za posledné roky. Kombinácia vysokých cien energií, oslabeného dopytu či geopolitických napätí vytvára tlak na firmy, zamestnanosť aj konkurencieschopnosť. Situácia núti podniky neustále hľadať riešenia a výnimkou nie sú ani podbrezovské železiarne.
S členom Predstavenstva a obchodným riaditeľom akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová Vladimírom Sotákom ml. hodnotíme uplynulých dvanásť mesiacov z pohľadu predaja našich produktov, pričom sme otvorili aj ďalšie témy.
Náročný rok 2025 je za nami. Aký bol v rámci obchodu?
– Minulý rok sme mali isté plány a očakávania. Z pohľadu obchodu môžem konštatovať, že sa naplnili, najmä čo sa týka predaja ocele a valcovaných rúr. V tomto smere bola situácia mierne lepšia napriek tomu, že v rámci Európskej únie (EÚ) trh naďalej stagnuje a nijakým spôsobom sa nezlepšuje. Horšie je to v predaji presných rúr. Automobilky, strojárstvo či energetika sú stále v miernom poklese, takže v tejto oblasti sme nezaznamenali také dobré čísla, aké sme očakávali. Napriek tomu môžem minulý rok z pohľadu predaja hodnotiť ako relatívne dobrý. Samozrejme, nedosiahli sme také hospodárske výsledky, aké by sme si želali. Plán bol však postavený na základe našich reálnych očakávaní a v porovnaní s nimi bol predaj uspokojivý. Stále platí, že už druhý alebo tretí rok po sebe sa nám valcované rúry darí lepšie umiestňovať na trh. Ide o najžiadanejší produkt z nášho portfólia.
Ako by ste zhodnotili súčasný konkurenčný boj európskych výrobcov s inými krajinami? Došlo k nejakým zásadným zmenám v poslednom období?
– Konkurenčný boj sa odvíja v dvoch rovinách, pričom záleží od konkrétneho výrobku. Presné rúry nie sú ohrozované dovozom z krajín mimo EÚ, čiže takmer výlučne ide o boj európskych výrobcov medzi sebou, či už v rámci trhu nášho kontinentu alebo celosvetovo. Spotreba tohto produktu v rámci únie dlhodobo klesá, trh sa zmenšuje, preto je aj boj na trhu čoraz náročnejší. Iná situácia je v predaji valcovaných rúr, kde sme výrazne ovplyvnení dovozmi, najmä z Ukrajiny a Číny, ktoré z dlhodobého hľadiska rastú. To má vplyv na objem predaja našich výrobkov, ktoré dokážeme umiestniť na trh napriek tomu, že spotreba v rámci EÚ už niekoľko rokov klesá. Na trhu s oceľou je situácia špecifická. Pri nej nás nijakým masívnym spôsobom neohrozujú dovozy vzhľadom na to, že ide o výrobok s nízkou pridanou hodnotou a veľkú úlohu v tomto smere zohrávajú prepravné náklady, takže znovu hovoríme o konkurenčnom boji predovšetkým medzi európskymi výrobcami.
Spomínate vysoký dopyt po valcovaných rúrach. Je tomu prispôsobená aj výroba v našej fabrike?
– Naše železiarne sú mimoriadne flexibilné. Sme schopní nahradiť predaj presných rúr valcovanými s tým, že navýšený objem dokážeme finalizovať v rámci ťahárne. Pokiaľ sa nám to podarí udržať, o objem neprídeme a môžeme dosiahnuť lepšie hospodárske výsledky. Momentálne riešime, o koľko znížiť predaj presných rúr v prospech valcovaných, ktoré dokážeme predať vo väčšom objeme a aj rentabilita je v tomto prípade omnoho lepšia.
V rozhovoroch často riešime súčasnú situáciu vo svete, ktorá je mimoriadne napätá. Akým spôsobom kvôli nej trpí priemysel?
– Vojny, konflikty a podobné nepriaznivé situácie v mnohých krajinách sveta – a v našom prípade aj v blízkosti Slovenska na Ukrajine, priemysel veľmi výrazne ovplyvňujú. Je však nutné spomenúť, že zbrojársky priemysel sa rozvíja, no trpia mnohé iné odvetvia. Celkovo je však vplyv konfliktov veľmi negatívny. Jedným z našich očakávaní je vývoj na Ukrajine. Pokiaľ by došlo v dohľadnej dobe k vyhláseniu mieru, mohlo by nastať oživovanie ekonomík v rámci celej Európy.
Poďme aj k téme, o ktorej sa hovorí veľmi veľa – vysoké ceny za elektrickú energiu a plyn. Vedenie našej akciovej spoločnosti dlhodobo volá po pomoci od štátu…
– Aj v tomto prípade môžeme hovoriť o istom očakávaní. Prijali by sme totiž porovnateľné podmienky ako krajiny EÚ. Vieme však, že aj keby prišla prípadná pomoc od štátu, nebude na takej úrovni, aby sme boli konkurencieschopní v rámci sveta. Náklady, ktoré v súčasnosti máme na elektrickú energiu a plyn sú na takej úrovni, že nám to pri súčasnom stave trhu, trhových cenách a objemoch neumožňuje vykázať pozitívny hospodársky výsledok. Rozhodne však vítame rozhovory ohľadom pomoci. Vieme, že sú aj pripravené schémy zo strany Bruselu. Možnosti teda existujú a veríme, že v priebehu roka budú zo strany vlády Slovenskej republiky aj uplatnené.
Hovorili ste o pomoci zo strany štátu. Ide o jedinú možnosť alebo existujú aj nejaké iné riešenia ako zvládnuť situáciu s vysokými cenami za energie?
– Pre nás je ťažko riešiteľný nákup konkurencieschopnej ceny elektrickej energie, pretože forwardy, ktoré sú k dispozícii – mesačné, kvartálne alebo ročné, sú dlhodobo na veľmi vysokej úrovni. Na druhej strane, spoliehať sa na denný spot, ktorý je absolútne nevyspytateľný, tiež nevidíme ako vhodné riešenie. Takže momentálne fungujeme na elektrine nakupovanej na forwardových (mimoburzových) kontraktoch, ale zatiaľ nevidíme žiadne iné konkrétne riešenie, okrem kompenzácie zo strany štátu.
Bude jedným z cieľov v tomto roku hľadanie nových obchodných partnerov?
– Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, pretože naše výrobky sa predávajú od Južnej Kórey, cez Afriku, Európu, USA až po Južnú Ameriku a ďalšie kúty sveta. Preto je ťažké hľadať ďalších zákazníkov. Nemožno ani očakávať, že niekam prídeme a všetci nás budú vítať, lebo doteraz nemali s kým spolupracovať. Pokiaľ by sme chceli získať nových zákazníkov alebo nejaké nové trhy, musíme byť v niečom lepší ako súčasní dodávatelia. No konkurencia je v rámci sveta veľmi silná a všetko sa odvíja aj od vstupných nákladov jednotlivých výrobcov. Takže nevidím veľmi reálne masívne rozširovanie portfólia našich zákazníkov.
Čo bude prioritou v tomto kalendárnom roku? Dá sa očakávať, že priemyslu aspoň z časti svitá na lepšie časy?
– Momentálne sme všetci v očakávaní, čo urobí s naším odvetvím a ekonomikou ako takou CBAM (uhlíkové clo – záruka, aby dovážaný tovar niesol podobné uhlíkové náklady ako tovar vyrobený v EÚ, pozn. red.), ktorý je v EÚ zavedený od 1. januára 2026. Ten by mal čiastočne ochrániť výrobcov v rámci únie na európskom trhu. Druhé očakávania sú takzvané „safeguards,“ teda ochranné opatrenia voči náhlym nárastom dovozu z tretích krajín. Tu takisto čakáme na konkrétne rozhodnutie z Bruselu a teda na pokračovanie a zavedenie ešte prísnejších kvót a taríf. Takže môžem potvrdiť, že máme isté očakávania minimálne na trhu EÚ, kde by mohla byť pre nás situácia o niečo lepšia. Vidíme svetielko na konci tunela, čo je spôsobené aj skutočnosťou, že máme každým rokom dohodnuté a vopred nakúpené lepšie kontrakty na plyn. A aj vďaka tomu, že dovozy z krajín mimo EÚ budú istým spôsobom obmedzené, dokážeme mierne zvyšovať ceny za naše produkty, čo nám taktiež určite pomôže.
