Pokračovanie z minulého čísla.
Odchodom Vladimíra Šupku z Podbrezovej poklesla aktivita niektorých funkcionárov oddielu i priaznivcov futbalu. Oddiel sa znova dostal do ťažkostí a v ročníku 1963/64 opäť bojoval o záchranu v divízii medzi mužstvami ako Púchov, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Handlová, Dubnica, Fiľakovo, Prievidza, Zvolen, Čadca, Ružomberok, Žilina „B“, Vrútky či Hrohov.
K zanieteným futbalovým funkcionárom, ktorí oddiel sprevádzali vo chvíľach kríz i slávy, patrili Ján Žbirka a Milan Čunderlík, ale zanietení boli aj ďalší pracovníci závodu. Futbal v Podbrezovej dosiahol výrazné úspechy koncom šesťdesiatych a na prelome sedemdesiatych rokov. „A“ mužstvu sa podarilo dostať do Národnej ligy, no po neúspechu v jarnej časti roku 1970 muselo zostúpiť do divízie, kde úplne prepadlo. Podobný osud stihol aj „B“ mužstvo, dorastencov i žiakov.
Po dlhých rokoch účinkovania futbalového mužstva v majstrovstvách Stredoslovenského kraja sa „A“ mužstvo pod vedením trénera Jozefa Karasa v roku 1980 prebojovalo do II. Slovenskej národnej ligy (SNL). Hráči podávali bojovné a disciplinované výkony. Ale už prípravu na ročník 1982/83 v II. SNL narušili nedisciplinovanosťou niektorí hráči. Za nešportové správanie bol oddiel potrestaný zastavením činnosti na tri zápasy. Tento incident mal veľký dopad na jesennú časť účinkovania „A“ mužstva v súťaži, aj jeho celkové umiestnenie.
Od roku 1983 bolo „A“ mužstvo zaradené opäť do krajskej súťaže. Neustálený hráčsky káder, výkonnostne labilný, disciplinárne priestupky jednotlivcov a v nemalej miere aj časté zranenia, neumožňovali funkcionárom vytyčovať si vyššie ciele. Na poste trénera „A“ mužstva sa vystriedali Citara, Kiss, Pukalovič, Rovňan, Ježek, Ďuriančík, Bříza, Karas a Tománek.
Najväčšie zásluhy na rozvoji podbrezovského futbalu mali v tom čase Viktor Longauer, Ján Žbirka, Jozef Dvorský, Jozef a Viktor Kováčovci, František Makray, Jozef Mydlo a Jozef Molnár.
Ústup od ambícií dosahovať vrcholové výkony v mužskom futbale presunuli záujmy funkcionárov oddielu do mládežníckych kategórií. V porovnaní s mužskou kategóriou sa im darilo oveľa viac. Dorastenecké družstvá hrali v krajskej súťaži, čo bola najvyššia súťaž hráčov tejto vekovej kategórie. Žiaci bojovali o postup v II. triede majstrovstiev okresu a v sezóne 1983/84 postúpili do krajskej súťaže, kde so stratou jedného bodu zaostali len o jednu priečku za víťaznou Banskou Štiavnicou. Rovnaký výsledok zopakovali žiaci aj o rok neskôr, kedy sa k nim pridali aj dorastenci tým istým umiestnením.
Úspechy žiakov a dorastencov boli skutočne veľké, žiaľ, málo stabilné. Dorastaním hráčov a ich preraďovaním sa mnohí nádejní hráči strácali odchodom do škôl a tréneri mohli len ťažko formovať nové, rovnako výkonné mužstvo.
Cieľom funkcionárov však už vtedy bolo podchytiť záujem detí o rekreačný futbal, vytvoriť možnosti pre ich rast a talentovaných hráčov vychovať tak, aby tvorili nástupnú zálohu pre „A“ mužstvo.
O rozvoj mládežníckeho futbalu sa v tom čase najviac zaslúžili tréneri a vedúci mužstiev Ježek, Chlebovec, Schober, Baláž, Zvarík, Balco, Ivanič, Strukan a Weiss.
Futbalový oddiel organizoval v spolupráci s odborovou organizáciou aj medziprevádzkové turnaje zamestnancov železiarní O pohár predsedu odborov, zúčastňovali sa medzipodnikovej súťaže Hutníckej ligy a organizovali športové podujatia pre zamestnancov a ich rodiny.
Pokračovanie v ďalšom čísle.
