Matúš Mútňan z Pohronskej Polhory má pätnásť rokov a od detstva trpí autizmom. Veľa toho nenarozpráva a žije si vo svojom vlastnom svete. Pokoj nachádza v hudbe, ktorá mu pomáha odbúrať stres príznačný pre túto diagnózu. Patrí medzi približne 55-tisíc ľudí na Slovensku, ktorí sú v súčasnosti poznačení touto poruchou.
Najväčšiu oporu má vo svojej mame Erike, ktorá sa oň každý deň vzorne stará. „Matúško sa narodil ako zdravý chlapec. Po asi roku života prestal vnímať, nereagoval na podnety, nechcel jesť a celkovo bol apatický. Takýto stav mu vydržal do piateho roku, následne sa mu mierne zlepšil,“ hovorí mama.
Začal jedným slovíčkom, neskôr pridal druhé, skladal jednoduché vety a to bol pozitívny impulz aj pre jeho najbližších. „Keď mal päť rokov, zistili sme, že ho veľmi baví hudba a celkovo má dobre vyvinutý hudobný sluch. Kúpili sme mu klávesy a na nich pravidelne hrával,“ pokračuje Erika a dodáva, že jeho talent si uvedomili, keď dokázal spamäti zahrať pesničku. „Vedeli sme, že sa v hudbe našiel, preto sme neváhali a vždy sme ho v nej podporovali.“
Navštevuje muzikoterapie
Matúško má rád rôzne piesne a hudba je pre neho celý svet. Dokonca chodí na muzikoterapie, ktoré si obľúbil. „Na tejto terapii používajú pracovníčky rôzne hudobné nástroje, často aj nezvyčajné, s ktorými deti oboznamujú. Taktiež využívajú ladičky, pričom deti tancujú, spievajú a aj môjmu synovi sa terapie veľmi páčia.“
Matúš sa hudbe naplno venuje, vždy mal aj nejakého učiteľa a už ako menšie dieťa ho navštevoval doma. Aby sa mohol v hre na klávesy ešte viac zdokonaľovať, rodina mu zadovážila klavír.
„Hľadali sme na internete a napokon sa nám ho podarilo zohnať od jednej rodiny, ktorá nám ho darovala. Nástroj však bolo potrebné naladiť. Keďže odborníkov je málo, museli sme čakať asi tri mesiace. Napokon sa všetko podarilo a syn má dnes doma naozajstný funkčný klavír.“
Rád zahrá i rodine
Ako sa dozvedáme, klavír je naladený na 432 Hertzov. „Ide o terapeutickú frekvenciu, pri ktorej vidieť, ako sa chlapec ešte viac uvoľní. My zdraví nepočujeme prakticky žiaden rozdiel, ale deti s autizmom to vedia rozoznať,“ vysvetľuje Erika.
A práve z prostriedkov Nadácie Železiarne Podbrezová zaplatila rodina profesionálneho ladiča. „Okrem toho sme zakúpili ladičku, ktorú používame na terapie. Je to pre neho veľká pomôcka a toto všetko mu uľahčuje život.“
Matúško veľa toho nepovie, no iba potvrdil, že hudbu veľmi rád počúva. Dokonca aj v čase našej prítomnosti hľadal v mobile skladbu, ktorú si plánoval pustiť.
„Najradšej mám Mafiu Corner, Elán, Kollárovcov, ale i Spievankovo či hudbu z rozprávky Pat a Mat,“ prezradil. Jeho mama ho dopĺňa, že rád zahrá aj návšteve a dokonca sa zúčastnil i súťaže. „Keď k nám príde rodina, sadne za klavír a venuje jej nejaké piesne. Má z toho veľkú radosť, pričom hráva asi hodinku denne a celkovo s hudbou neustále žije. Má dvoch súrodencov a s nimi si pred televíznou obrazovkou dokonca aj zatancuje. Občas hráva aj zahraničné pesničky a obľúbené má zvučky z rôznych reklám.“
Vďační za pomoc
Deti s autizmom všeobecne na hudbu pozitívne reagujú, je to pre nich akýsi druh terapie, podobne ako terapia s ladičkami. Ako hovorí Erika, s týmito deťmi musíte neustále pracovať. „Je to síce náročné, no niektorí autisti sú na tom ešte horšie. Aj vďaka hudbe sa Matúško dokáže naplno uvoľniť a odbúrať stres, ktorý je súčasťou jeho diagnózy.“
Talentovaný chlapec sa teda aj vďaka príspevku z našej nadácie môže naplno venovať tomu, čo ho robí najviac šťastným.
„Finančný príspevok na terapie a naladenie klavíra nám veľmi pomohol a sme zaň vďační. Možno nebude zo syna žiaden slávny virtuóz, no hudba má pre neho liečebné účinky a uľahčuje život nielen jemu, ale aj nám. Neexistuje deň, kedy by sa jej nevenoval. Som rada, že sa v nej takto našiel a je to pomôcka skutočne pre všetkých. Zvlášť v období, keď už je v puberte a niektoré veci sú ešte o čosi náročnejšie. Ešte raz ďakujem,“ uzavrela mama Erika.
