Základnou povinnosťou zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať ho na prácu a odchádzať až po jeho skončení. Skutočnosť, ktorá znemožňuje plnenie pracovných povinností je tzv. prekážkou v práci. Každú takúto prekážku je zamestnanec povinný svojmu zamestnávateľovi hodnoverne preukázať, a to takým spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o existencii prekážky a dĺžke jej trvania. Iba tak má zamestnávateľ povinnosť ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci a v zákonom ustanovených prípadoch povinnosť poskytnúť mu náhradu mzdy. V opačnom prípade je zamestnávateľ oprávnený vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca ako neospravedlnenú absenciu.
Každý z nás už zažil situáciu, kvôli ktorej nemohol prísť do práce a vykonávať povinnosti definované v pracovnej zmluve. Či už z osobných dôvodov, napríklad kvôli účasti na svadobnom obrade, kvôli čerpaniu materskej dovolenky alebo z dôvodu návštevy lekára. A práve poskytovaniu voľna v čase čerpania „paragrafu“ sa venuje metodický pokyn č. 10, platný v našej spoločnosti od marca tohto roka.
Podľa Zákonníka práce má každý zamestnanec právo požiadať svojho zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna počas vyšetrenia u lekára alebo na sprevádzanie svojho rodinného príslušníka počas návštevy lekára. Železiarne Podbrezová ako váš zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám pracovné voľno, avšak len v zákonnom rozsahu. Najdôležitejšia je v tomto prípade definícia, ktorá hovorí, že pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pokiaľ zamestnávateľ zistí, že návštevu lekára bolo možné vykonať aj mimo pracovného času a tiež tak, aby jeho bezprostredné následky nezasiahli do pracovného času zamestnanca, nemá povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
Aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka platia pravidlá. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť voľno z práce s náhradou mzdy pri náhlom ochorení či úraze a na vopred určené vyšetrenie rodinného príslušníka. Pracovné voľno sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku.
V oboch prípadoch je potrebné svojmu zamestnávateľovi predložiť tlačivo – časenku. Ak je ošetrenie známe vopred (na základe objednania u lekára) potom je zamestnanec povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna a nechať si časenku potvrdiť svojim priamym nadriadeným pred samotnou návštevou lekára. Ak je vyšetrenie bez objednania, potom je zamestnanec povinný upovedomiť o prekážke v práci a o jej trvaní bez zbytočného odkladu, spravidla do 24 hodín, resp. v najbližší pracovný deň. Svojmu nadriadenému pritom predloží časenku potvrdenú zdravotníckym zariadením. Tlačivo predložené po uplynutí spomínaných termínov nebude zamestnávateľom akceptované (ak neprinesiete potvrdenú časenku na druhý pracovný deň alebo v najbližšiu pracovnú zmenu). Každý zamestnanec železiarní je povinný používať časenku od zamestnávateľa. Jedinou výnimkou je náhla potreba návštevy zdravotníckeho zariadenia.
Je potrebné pripomenúť, že zneužitie časenky, resp. neoprávnené použitie časenky pre ospravedlnenie neprítomnosti v práci môže zamestnávateľ zamietnuť. Ak sa preukážete časenkou, ktorá potvrdzuje návštevu lekára mimo ordinačných hodín alebo ak poisťovňa či zdravotnícke zariadenie potvrdí dĺžku trvania návštevy lekára ako neoprávnenú, tak zamestnávateľ neuzná údaje z časenky, neprítomnosť zmení na neoprávnenú, čo môže viesť až k naplneniu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
|
Príklad 1 Zamestnanec má určenú poobednú pracovnú zmenu v utorok od 14. do 22. hod. V tento deň dotyčný absolvoval vyšetrenie v dopoludňajších hodinách, čo lekár potvrdil na časenke. Zamestnanec však nenastúpil do poobednej zmeny a cachujúcemu doniesol časenku. Výsledok: Zamestnávateľ neakceptuje predloženú časenku, nakoľko táto nepreukazuje prekážku v práci pre určenú poobednú zmenu. Príklad 2 Zamestnanec má určenú poobednú pracovnú zmenu v piatok od 14. do 22. hod. Zamestnanec nenastúpil do poobednej zmeny a priniesol časenku, potvrdzujúcu vyšetrenie lekárom, s označením na časenke od 15. do 15.30 hod. Lekár však v tento deň ordinoval od 7. do 13. hod., čo si zamestnávateľ overil z dostupných zdrojov. Výsledok: Zamestnávateľ neakceptuje predloženú časenku, nakoľko táto nebola vystavená počas schválených ordinačných hodín zdravotníckeho zariadenia. Príklad 3 Zamestnanec má určenú nočnú pracovnú zmenu v stredu od 22. do 6. hod. Zamestnanec nenastúpil do nočnej zmeny a priniesol časenku, potvrdzujúcu sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie do zdravotníckeho zariadenia. Lekár pritom ordinoval v stredu od 7. do 17. hod. Výsledok: Zamestnávateľ neakceptuje časenku na nočnú zmenu, nakoľko táto nepreukazuje prekážku v práci na strane zamestnanca pre určenú nočnú zmenu. Príklad 4 Zamestnanec má určenú pracovnú zmenu v sobotu od 6. do 14. hod. Zamestnanec nenastúpil do dennej zmeny, telefonicky informoval priameho nadriadeného o prekážke v práci z dôvodu ošetrenia. Priniesol časenku od všeobecného lekára, ktorý nemá schválené ordinačné hodiny v sobotu a ani v tento deň nevykonával lekársku službu prvej pomoci. Výsledok: Zamestnávateľ neakceptuje túto časenku. Príklad 5 Zamestnanec požiadal zamestnávateľa v piatok počas pracovnej zmeny o poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na ošetrenie, v dôsledku náhleho zhoršenia zdravotného stavu. Priamy nadriadený vypísal zamestnancovi do časenky čas odchodu z pracoviska a časenku potvrdil svojím podpisom. Nasledujúci deň (sobota) nebol pracovným dňom zamestnanca. Zamestnanec do práce nastúpil v nedeľu a v pondelok. Časenku však priniesol až v utorok. Výsledok: Zamestnávateľ časenku neakceptuje. Zamestnanec mal povinnosť predložiť časenku v zmysle zásad stanovených v metodickom pokyne (do 24 hodín alebo v nasledujúcu pracovnú zmenu), teda už v nedeľu.
|
